Za účelom zabezpečenia korektného fungovania našej webovej stránky ukladáme niekedy na Vašom zariadení malé dátové súbory, tzv. cookie.

Blog

Slovensko v septembri 2026 vyviezlo tovary v hodnote 10,7 miliardy eur, čo predstavuje nominálny medziročný nárast o 11 %. Ide o najrýchlejšie tempo rastu exportu za posledných 18 mesiacov. Napriek tomu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej novembrovej prognóze očakáva rast slovenskej ekonomiky v tomto roku iba o 0,8 % a v nasledujúcom roku o 1,4 %. Najnovší rýchly odhad Štatistického úradu SR navyše ukazuje, že slovenský HDP v treťom štvrťroku medziročne reálne vzrástol len o 0,3 %. Na prvý pohľad ide o rozpor. Ak slovenské podniky dokážu predávať do zahraničia tovary za čoraz vyššie sumy, prečo sa to výraznejšie neprejavuje na raste ekonomiky? Hoci ide o rozdielne ukazovatele za rozdielne časové obdobia, ktoré nemožno priamo porovnávať, ich vývoj otvára dôležitú ekonomickú otázku.

Rozhoduje o prosperite krajiny to, koľko dokáže vyviezť, alebo predovšetkým to, koľko hodnoty dokáže pri výrobe exportovaných produktov sama vytvoriť?

Export rastie, ale spolu s ním rastie aj dovoz

Septembrové výsledky zahraničného obchodu priniesli pozitívny signál. Vývoz medziročne vzrástol v siedmich z desiatich hlavných komoditných skupín. Najvýraznejšie k jeho rastu prispela kategória strojov a prepravných zariadení, do ktorej patria aj automobily. Hodnota jej vývozu sa zvýšila o viac ako 12 %. Súčasne však vzrástol aj dovoz, a to o 9,9 % na približne 10,1 miliardy eur. Významný podiel na jeho raste mali stroje, automobilové komponenty a energetické komodity. Hodnota dovozu minerálnych palív vrátane ropy, zemného plynu a elektriny bola medziročne vyššia o viac ako 56 %.

Obchodná bilancia skončila v septembri v prebytku 542 miliónov eur, približne o 141 miliónov viac než pred rokom. Za prvých deväť mesiacov roka 2026 vzrástol export o 4,4 % na 85,5 miliardy eur, zatiaľ čo import sa zvýšil o 4,2 % na 83,4 miliardy eur. Za celý rok 2025 pritom podľa definitívnych údajov dosiahol vývoz 110,9 miliardy eur a dovoz 108,4 miliardy eur. Septembrový rast je teda výraznejší než tempo rastu za prvých deväť mesiacov roka, no jeden úspešný mesiac ešte neznamená zásadný obrat vo vývoji ekonomiky. Navyše ide o údaje v bežných cenách. Hodnota exportu môže rásť preto, že podniky predávajú viac výrobkov, ale aj preto, že predávajú drahšie výrobky alebo sa mení štruktúra ich produkcie. Reálny HDP je naopak očistený o cenové vplyvy. Vyššia hodnota exportu preto ešte automaticky neznamená, že Slovensko vyrába o rovnaké percento viac.

Pri hodnotení HDP je zároveň dôležitý čistý export, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom tovarov a služieb podľa metodiky národných účtov. Dovoz sa pri výpočte HDP odpočítava preto, aby sa do výkonu domácej ekonomiky nezapočítavala hodnota vytvorená v zahraničí, ktorá je už zahrnutá v spotrebe, investíciách alebo exporte. Ak napríklad slovenské podniky zvýšia vývoz, ale zároveň na výrobu exportovaných produktov potrebujú viac zahraničných komponentov a materiálov, pozitívny vplyv rastúceho exportu na HDP môže byť menší, než naznačuje samotná hodnota vývozu. Zahraničný obchod je navyše iba jednou zo zložiek hospodárskeho výkonu. Vývoj ekonomiky závisí aj od spotreby domácností, spotreby verejnej správy, podnikových a verejných investícií či zmien zásob. Aj výrazné oživenie exportu tak môže byť sprevádzané slabším vývojom v iných častiach ekonomiky.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej novembrovej prognóze upozorňuje najmä na slabšiu konkurencieschopnosť priemyslu, nepriaznivé zahraničné prostredie a tlmiaci vplyv konsolidácie verejných financií na spotrebu a podnikové investície. Presný príspevok jednotlivých zložiek ekonomiky k rastu reálneho HDP v treťom štvrťroku 2026 zatiaľ nie je známy. Samotné septembrové výsledky zahraničného obchodu preto neumožňujú určiť, do akej miery export prispel k aktuálnemu hospodárskemu rastu. Pri hodnotení významu exportu pre slovenskú ekonomiku sa však dostávame k ďalšej, dlhodobo oveľa dôležitejšej otázke: koľko z hodnoty vyvážaných výrobkov skutočne vzniká na Slovensku?

Koľko z hodnoty vyvezeného automobilu skutočne vzniká na Slovensku?

Predstavme si automobil, ktorý slovenský výrobný závod vyvezie do zahraničia za 40 000 eur. Na jeho výrobu však potrebuje batériu, elektroniku, materiály, prevodovku a ďalšie komponenty, ktorých zahraničná pridaná hodnota predstavuje v našom zjednodušenom príklade 25 000 eur. Do štatistiky zahraničného obchodu sa započíta celá hodnota vyvezeného automobilu, teda 40 000 eur. Na Slovensku však vznikla pridaná hodnota iba vo výške 15 000 eur. Tá zahŕňa hodnotu vytvorenú samotnou automobilkou aj jej domácimi dodávateľmi a poskytovateľmi služieb. Premieta sa do miezd a odvodov zamestnancov, výnosov z výrobnej činnosti po odpočítaní nákladov a odpisov, samotných odpisov strojov a zariadení a príslušných daní z produkcie po odpočítaní dotácií.

Práve táto domáca pridaná hodnota prispieva k tvorbe slovenského HDP bez ohľadu na to, či automobilku vlastní slovenský alebo zahraničný investor. Samostatnou otázkou však je, komu pripadnú príjmy z hodnoty vytvorenej na Slovensku. Ak výrobný závod vlastní zahraničná spoločnosť, časť vytvorenej hodnoty môže v podobe zisku pripadnúť zahraničnému vlastníkovi. Ten sa môže rozhodnúť zisk reinvestovať na Slovensku alebo ho previesť do zahraničia. Z pohľadu prosperity krajiny je preto dôležité nielen to, koľko hodnoty na jej území vzniká, ale aj to, aká časť vytvorených príjmov pripadá domácim obyvateľom a podnikom.

Práve preto má pre Slovensko význam nielen prilákanie zahraničných investorov, ale aj rozvoj domácich podnikov, vlastných značiek, technológií a výrobných kapacít. Modelový príklad automobilu pritom dobre ilustruje aj širšiu štruktúru slovenskej exportnej ekonomiky. Podľa databázy OECD Trade in Value Added (TiVA) sa podiel zahraničnej pridanej hodnoty na slovenskom hrubom exporte zvýšil zo 43,4 % v roku 2010 na 52,6 % v roku 2022. Priemer krajín OECD predstavoval v roku 2022 približne 30,4 %.

Z každých 100 eur slovenského exportu tak v roku 2022 pripadalo približne 47 eur na hodnotu vytvorenú na Slovensku a 53 eur na hodnotu vytvorenú v zahraničí.

Nejde o presný obraz exportu v roku 2026, ale o najnovší referenčný rok použitej edície databázy OECD, ktorý poukazuje na vysokú dovoznú náročnosť slovenskej exportnej ekonomiky. Vysoký podiel zahraničnej pridanej hodnoty pritom nemusí byť automaticky problémom. Pre malú otvorenú ekonomiku je prirodzené využívať zahraničné komponenty, technológie a materiály, ktorých výroba by na domácom trhu nemusela byť ekonomicky efektívna. Dôležité však je, či spolu s rastom exportu rastie aj absolútna hodnota vytvorená na Slovensku, produktivita domácich podnikov a ich schopnosť zapájať sa do technologicky náročnejších činností. Cieľom preto nemusí byť za každú cenu znižovať podiel dovozu, ale zvyšovať ekonomickú hodnotu, ktorú Slovensko dokáže prostredníctvom medzinárodných výrobných reťazcov vytvárať.

Silné automobilky, koncentrovaný export

Automobilový priemysel priniesol Slovensku významné investície, pracovné miesta, moderné výrobné technológie a zapojenie do medzinárodných dodávateľských reťazcov. Jeho prínos je nespochybniteľný. Vysoká koncentrácia ekonomiky na jedno odvetvie však zároveň vytvára riziko. V roku 2025 dosiahla hodnota exportovaných osobných automobilov 30,6 miliardy eur, čo predstavovalo približne 28 % celého slovenského vývozu tovarov. Po započítaní automobilových komponentov a súvisiacich výrobkov je význam automobilového priemyslu ešte vyšší.

Koncentrácia sa netýka iba výrobkov, ale aj odbytových trhov. Do Nemecka smerovalo v roku 2025 až 21,3 % slovenského tovarového exportu a do krajín Európskej únie celkovo 78,3 %. Ak sa zhorší situácia európskeho automobilového priemyslu, dôsledky môžu pocítiť aj slovenské podniky, ktoré priamo automobily nevyrábajú. Ide napríklad o dodávateľov kovových výrobkov, plastov, elektroniky, strojov, logistických a technických služieb.

Ďalšou výzvou je elektrifikácia. Hodnota exportu elektrických automobilov zo Slovenska vzrástla v roku 2025 približne zo 600 miliónov na 2,5 miliardy eur. Súčasne sa však hodnota dovozu lítiovo-iónových akumulátorov zvýšila o 80,9 % na 1,3 miliardy eur. Tieto údaje nemožno priamo vzájomne odpočítať, ale dobre ilustrujú širší mechanizmus. Prechod k technologicky modernejším produktom ešte automaticky neznamená, že väčšia časť ich hodnoty bude vznikať na Slovensku. Rozhodujúce bude, či sa slovenským podnikom podarí zapojiť aj do vývoja batérií, výkonovej elektroniky, softvéru, riadiacich systémov a ďalších technologicky náročných činností.

Sme najviac exportne orientovanou ekonomikou V4. Napriek tomu zaostávame

Porovnanie krajín Vyšehradskej štvorky prináša zaujímavý pohľad na vzťah medzi exportom, produktivitou a ekonomickou vyspelosťou. V roku 2025 zodpovedala hodnota slovenského vývozu tovarov a služieb približne 85 % HDP. V Maďarsku to bolo približne 73 %, v Česku 67 % a v Poľsku 50 %. Slovensko tak bolo spomedzi krajín V4 najviac exportne orientovanou ekonomikou. Neznamená to však, že export vytvára 85 % slovenského HDP. Ide o pomer celkovej hodnoty vyvezených tovarov a služieb k hodnote hrubého domáceho produktu, pričom časť hodnoty exportu vznikla v zahraničí. Práve pri porovnaní domácej pridanej hodnoty sa obraz výrazne mení. Podľa údajov OECD za rok 2022 vznikalo na Slovensku približne 47 % hodnoty jeho hrubého exportu. V Maďarsku to bolo 50 %, v Česku takmer 59 % a v Poľsku viac ako 66 %.

Slovensko má teda v rámci V4 najvyšší podiel exportu na HDP, ale zároveň najnižší podiel domácej pridanej hodnoty v exporte. Ešte zaujímavejší je pohľad na ekonomickú vyspelosť. V roku 2025 dosahoval slovenský HDP na obyvateľa po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách približne 75 % priemeru EÚ. Maďarsko dosahovalo 76 %, Poľsko 81 % a Česko 92 %. Vývoj Poľska je pritom obzvlášť zaujímavý. V roku 2010 dosahoval jeho HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily približne 63 % priemeru EÚ, zatiaľ čo Slovensko dosahovalo 76 %. Za pätnásť rokov sa Poľsko posunulo na 81 % európskeho priemeru a Slovensko predbehlo, zatiaľ čo relatívna pozícia Slovenska sa prakticky nezlepšila. Poľsko má pritom výrazne nižší podiel exportu na HDP. Disponuje však väčším domácim trhom, rozmanitejšou hospodárskou základňou a širšími možnosťami rastu domácich podnikov. Väčší domáci trh zároveň poskytuje poľskej ekonomike širší priestor na rast založený na domácom dopyte.

Dôležitým faktorom je aj produktivita práce. V roku 2025 vzrástla reálna produktivita na odpracovanú hodinu v Poľsku o 4,1 %, na Slovensku o 1,6 % a v Česku o 0,4 %, zatiaľ čo v Maďarsku stagnovala. Ide síce iba o výsledky jedného roka, ktoré nevypovedajú o samotnej úrovni produktivity, ukazujú však rozdiely v dynamike ekonomického vývoja. Pozornosť si zaslúži aj schopnosť jednotlivých krajín investovať do svojej budúcej technologickej výkonnosti. Slovensko v roku 2024 vynakladalo na výskum a vývoj približne 1 % HDP, zatiaľ čo Maďarsko 1,3 %, Poľsko 1,4 % a Česko 1,8 %. Samotné výdavky na výskum ešte nezaručujú úspešné inovácie. Dlhodobo však ovplyvňujú možnosti krajiny rozvíjať vlastné technológie, produkty a odborné kapacity, ktoré jej umožňujú zapájať sa do hodnotnejších častí medzinárodných výrobných reťazcov.

Rozdiely medzi krajinami V4 nemožno vysvetliť jediným ekonomickým ukazovateľom. Vyššia dovozná náročnosť exportu sama osebe nedokazuje, že je príčinou pomalšieho hospodárskeho rastu. Významnú úlohu zohráva aj veľkosť domáceho trhu, štruktúra ekonomiky, investičná aktivita, produktivita a kvalita podnikateľského prostredia. Porovnanie však ukazuje jednu dôležitú skutočnosť: vysoká exportná výkonnosť ešte sama osebe nezaručuje rast životnej úrovne ani úspešné dobiehanie vyspelejších ekonomík. Rozhodujúce je aj to, akým spôsobom krajina svoju účasť v medzinárodnom obchode využíva na rozvoj vlastnej ekonomiky.

Čo Slovensku chýba, aby z exportu viac profitovalo?

Slovenský ekonomický model bol dlhé roky založený na prilákaní zahraničného kapitálu, rozvoji výrobných kapacít a integrácii do európskych dodávateľských reťazcov. Tento model pomohol modernizovať priemysel a výrazne zvýšiť hospodársku výkonnosť krajiny. Jeho možnosti však nie sú neobmedzené. S rastúcimi mzdami, starnutím populácie a nástupom automatizácie sa Slovensko už nemôže spoliehať predovšetkým na dostupnú a cenovo konkurencieschopnú pracovnú silu. OECD vo svojej ekonomickej analýze Slovenska z júna 2026 upozorňuje na obmedzený prenos produktivity a technologických znalostí zo zahraničných investorov do domácich podnikov, nedostatočné podnikové investície do výskumu a vývoja, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a prekážky v podnikateľskom prostredí.

Slovensko preto potrebuje posilňovať nielen schopnosť vyrábať, ale aj schopnosť výrobky navrhovať, vyvíjať, technologicky zdokonaľovať a predávať pod vlastnými značkami. Neznamená to, že každý slovenský podnik musí vyvinúť vlastný automobil alebo začať vyrábať polovodiče. Vyššia pridaná hodnota môže vznikať aj v špecializovanom strojárstve, priemyselnej automatizácii, energetických technológiách, vývoji softvéru, technickom poradenstve alebo servise. Dôležité je, aby sa zahraničné investície stávali zdrojom ďalšieho rozvoja domácich dodávateľov, odborných znalostí a technologických kompetencií. Ministerstvo financií SR vo svojej septembrovej prognóze očakáva v roku 2027 rast ekonomiky o 1,8 %, pričom významnú úlohu má zohrávať aj nábeh výroby v automobilke Volvo. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej novembrovej prognóze predpokladá opatrnejší rast o 1,4 %. Nový výrobný závod môže podporiť export a zamestnanosť. Jeho dlhodobý prínos však bude závisieť aj od rozsahu spolupráce s domácimi dodávateľmi a od hodnoty, ktorú bude schopný vytvárať na Slovensku. 

Čo tento paradox znamená pre slovenské firmy? 

Pre podnikateľov je dôležité nevnímať rast celkového exportu automaticky ako signál zlepšujúcej sa situácie vo všetkých odvetviach. Firma môže pôsobiť v úspešnom exportnom sektore, no zároveň čeliť tlaku na marže, rastúcim nákladom a závislosti od jedného významného zahraničného odberateľa. Budovanie vlastných technologických kompetencií, zvyšovanie produktivity a diverzifikácia zákazníkov môžu podnikom pomôcť postupne prechádzať od konkurencie založenej najmä na cene ku konkurencii založenej na kvalite, odbornosti a inováciách.

Rovnako rastie význam sledovania obchodných informácií. Poznanie finančnej kondície odberateľov, vývoja jednotlivých odvetví, pripravovaných investícií a zmien na zahraničných trhoch umožňuje firmám identifikovať nové príležitosti skôr, než sa prejavia v ich vlastných objednávkach. V meniacej sa ekonomike totiž nestačí vedieť efektívne vyrábať. Podnik musí vedieť aj to, pre koho sa oplatí vyrábať a kde bude v budúcnosti vznikať dopyt.

Od objemu výroby k hodnote výroby

Silný export predstavuje pre Slovensko významnú konkurenčnú výhodu. Umožňuje malej ekonomike využívať zahraničný dopyt, získavať kapitál, technológie a prístup na trhy, ktoré by samotná domáca spotreba nedokázala zabezpečiť. Budúcnosť slovenskej ekonomiky však nebude závisieť iba od toho, koľko automobilov, strojov alebo priemyselných výrobkov dokáže vyviezť. Rovnako dôležité bude, koľko hodnoty dokáže pri ich výrobe vytvoriť prostredníctvom domácich pracovníkov, dodávateľov, technológií a know-how.

Úspech exportnej ekonomiky by sa preto nemal merať iba hodnotou tovarov, ktoré opustia jej hranice, ale aj hodnotou, ktorá vďaka ich výrobe vznikne doma.


← Späť na zoznam