Za účelom zabezpečenia korektného fungovania našej webovej stránky ukladáme niekedy na Vašom zariadení malé dátové súbory, tzv. cookie.

Blog

Desiatky kilometrov nad severným pólom sa odohráva atmosférický proces, ktorý môže ovplyvniť počasie v Európe, spotrebu energií, poľnohospodárstvo aj fungovanie hospodárstva. Arktický polárny vír, rozsiahly systém silných vetrov obklopujúcich oblasť extrémne chladného vzduchu, začal v novembri 2026 slabnúť nezvyčajne skoro. K podobným narušeniam dochádza najčastejšie v januári alebo februári, tentoraz však meteorológovia pozorovali výrazné zmeny už v prvej polovici novembra. Oslabenie polárneho víru môže zvýšiť pravdepodobnosť vpádov studeného vzduchu do niektorých oblastí Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Samo osebe však ešte neznamená, že nás čaká mimoriadne studená zima.Celý jav zároveň otvára zaujímavú otázku. Ako môže byť svet čoraz teplejší, no niektoré regióny napriek tomu zažívať obdobia výrazného chladu?

Odpoveď spočíva v pochopení toho, ako funguje atmosféra a ako sa v nej presúva energia.

Čo je polárny vír a prečo existuje?

Zem neprijíma slnečnú energiu rovnomerne. Oblasti v blízkosti rovníka získavajú viac slnečného žiarenia než polárne oblasti, čím vznikajú výrazné teplotné rozdiely. Počas zimy sa tento rozdiel na severnej pologuli ešte zväčšuje. Nad Arktídou nastáva polárna noc, počas ktorej tam slnečné žiarenie prakticky nepreniká a atmosféra sa výrazne ochladzuje. Teplotné rozdiely v kombinácii s rotáciou Zeme podporujú vznik rozsiahlej cirkulácie vzduchu okolo severného pólu. Pri polárnom víre však treba rozlišovať dva odlišné atmosférické systémy.

Troposférický polárny vír sa nachádza v najnižšej vrstve atmosféry, v ktorej sa odohráva väčšina poveternostných javov. Existuje počas celého roka, pričom jeho vlastnosti sa menia podľa ročného obdobia.

Stratosférický polárny vír sa vytvára vyššie, približne 10 až 50 kilometrov nad zemským povrchom. Formuje sa počas jesene, zosilňuje v zime a na jar postupne zaniká.

Práve stratosférický polárny vír je v súčasnosti predmetom zvýšeného záujmu meteorológov. Keď je silný a stabilný, výrazné západné prúdenie okolo severného pólu pomáha izolovať mimoriadne studený arktický vzduch od teplejších oblastí. Ak sa však jeho cirkulácia naruší, môže to ovplyvniť aj atmosférické prúdenie bližšie k zemskému povrchu.

Ako môže otepľovanie vo výške spôsobiť ochladenie pri zemi?

Jedným z najvýznamnejších javov spojených s narušením polárneho víru je takzvané náhle stratosférické oteplenie, v angličtine Sudden Stratospheric Warming (SSW). Atmosféra nie je súborom dokonale oddelených vrstiev. Rozsiahle atmosférické vlny, ktoré vznikajú aj v dôsledku nerovnomerného rozloženia teplôt, tlakových útvarov či horských masívov, sa môžu šíriť z nižších vrstiev atmosféry smerom nahor. Keď tieto vlny ovplyvnia cirkuláciu v stratosfére, môžu narušiť polárny vír a spomaliť jeho vetry. Súčasne dochádza k výraznému otepleniu vzduchu vysoko nad Arktídou.

Podľa britského Národného centra pre atmosférické vedy (NCAS) môže počas takéhoto javu teplota v stratosfére nad Arktídou v priebehu niekoľkých dní v dôsledku zmien atmosferickej cirkulácie krátkodobo vzrásť až o 50 °C. Polárny vír sa môže následne deformovať, posunúť mimo svojej obvyklej polohy alebo rozdeliť na viacero častí. Tieto zmeny môžu postupne ovplyvniť aj takzvané tryskové prúdenie – jet stream. Ide o pásy veľmi silného vetra vo vyšších častiach troposféry, ktoré významne ovplyvňujú pohyb tlakových útvarov a rozloženie teplého a studeného vzduchu. Ak sa charakter prúdenia zmení, studený vzduch môže ľahšie prenikať do oblastí, ktoré sa nachádzajú podstatne južnejšie než Arktída. Nejde teda o to, že by studený vzduch zo stratosféry jednoducho spadol na Európu. Ide o zmenu atmosférickej cirkulácie, ktorá umožní presun studených vzduchových hmôt v nižších vrstvách atmosféry. Výsledkom môže byť paradoxná situácia: výrazné oteplenie vo vysokej atmosfére zvýši pravdepodobnosť ochladenia pri zemskom povrchu v niektorých regiónoch.

Prečo je polárny vír v roku 2026 nezvyčajne slabý?

Výnimočnosť aktuálnej situácie spočíva predovšetkým v jej načasovaní. Polárny vír sa počas jesene za normálnych okolností ešte formuje a zosilňuje. Tento rok však meteorológovia zaznamenali výrazné narušenie už v novembri, teda podstatne skôr, než býva obvyklé. Presné príčiny vedci stále skúmajú. Pozornosť sa však sústreďuje najmä na dva možné faktory.

Prvým je mimoriadne silný klimatický jav El Niño, ktorý sa v roku 2026 rozvíja v tropickej časti Tichého oceánu. El Niño ovplyvňuje teplotu oceánskej vody, rozloženie zrážok a atmosférické prúdenie v rozsiahlych oblastiach planéty. Zmeny v tropickej atmosfére môžu vytvárať vlny šíriace sa až do polárnych oblastí, kde následne ovplyvňujú stabilitu polárneho víru. Je fascinujúce, že zmeny teploty oceánu v blízkosti rovníka môžu prostredníctvom atmosférických procesov ovplyvniť zimné počasie tisíce kilometrov ďaleko. Vplyv El Niña na polárny vír je však zvyčajne výraznejší v neskorších častiach zimy. Vedci preto skúmajú aj ďalšie možné príčiny aktuálneho narušenia.

Druhou je nezvyčajne teplá oceánska voda v oblasti severne od Škandinávie a západného Ruska, najmä v oblasti Barentsovho a Karského mora. Morský ľad vytvára prirodzenú izolačnú vrstvu medzi oceánom a atmosférou. Ak jeho rozsah klesá, väčšia časť oceánskej hladiny zostáva odkrytá a môže počas chladných mesiacov odovzdávať viac tepla okolitému vzduchu. Podľa niektorých vedeckých hypotéz môžu tieto zmeny ovplyvňovať tlakové pomery, atmosférické vlny a napokon aj polárny vír.

Zatiaľ však nemožno s istotou určiť, ktorý z týchto faktorov zohral pri aktuálnom narušení rozhodujúcu úlohu.

Znamená oslabený polárny vír, že nás čaká krutá zima?

Nie nevyhnutne. Narušenie polárneho víru mení pravdepodobnosť určitých poveternostných scenárov, neposkytuje však jednoznačnú predpoveď počasia. Podľa výskumov približne dve tretiny prípadov náhleho stratosférického oteplenia sprevádzajú následné chladnejšie a suchšie podmienky v severnej a severozápadnej Európe. Tento údaj však neznamená, že Slovensko má dvojtretinovú pravdepodobnosť mimoriadne studenej zimy. Ide o historickú súvislosť pre konkrétnu geografickú oblasť. Rozhodujúce bude, ako sa v nasledujúcich týždňoch vyvinú tlakové útvary nad Európou a Atlantikom, akým smerom bude prúdiť vzduch a či sa narušenie stratosférickej cirkulácie výraznejšie prenesie do nižších vrstiev atmosféry. Pre Slovensko by určitá konfigurácia atmosférického prúdenia mohla znamenať častejšie prenikanie studeného kontinentálneho vzduchu zo severu alebo východu.

Chladnejšie počasie však nemusí automaticky znamenať viac snehu. Na vznik snehovej pokrývky je okrem nízkej teploty potrebné aj dostatočné množstvo zrážok. Výsledkom preto môžu byť aj výrazné mrazy sprevádzané pomerne suchým počasím. Prípadné dôsledky oslabenia polárneho víru sa navyše nemusia prejaviť okamžite. Zmeny atmosférickej cirkulácie vo výške desiatok kilometrov sa môžu prenášať do nižších vrstiev atmosféry počas niekoľkých týždňov. Ani bezprostredné ochladenie po narušení víru preto nemusí byť jeho priamym dôsledkom.

Ako súvisí polárny vír s klimatickou zmenou?

Arktída patrí medzi oblasti sveta, v ktorých sa dôsledky globálneho otepľovania prejavujú obzvlášť výrazne. Rastúce teploty, ústup morského ľadu a zmeny medzi oceánom a atmosférou vyvolávajú otázku, či ovplyvňujú aj stabilitu polárneho víru. Táto oblasť výskumu však zostáva predmetom vedeckej diskusie. Niektoré štúdie naznačujú, že intenzívnejšie otepľovanie Arktídy a úbytok morského ľadu môžu meniť atmosférickú cirkuláciu spôsobom, ktorý za určitých okolností podporuje narušenie polárneho víru. Iné výskumy upozorňujú, že pozorované zmeny môžu byť do značnej miery výsledkom prirodzenej variability atmosféry. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) preto hodnotí mieru istoty o relatívnom vplyve otepľovania Arktídy na atmosférickú cirkuláciu v stredných zemepisných šírkach ako nízku.

V súčasnosti neexistuje jednoznačný vedecký dôkaz, že globálne otepľovanie spôsobuje dlhodobé oslabovanie stratosférického polárneho víru. Dobre zdokumentovaný je naopak dlhodobý pokles frekvencie a intenzity mnohých extrémne chladných období v dôsledku rastúcich teplôt. Obe skutočnosti môžu existovať súčasne. Zimy sa môžu v dlhodobom priemere otepľovať, no konkrétne atmosférické podmienky môžu aj naďalej prinášať výrazné vpády studeného vzduchu.

Klimatická zmena totiž neznamená, že každý nasledujúci deň, mesiac alebo rok musí byť teplejší než ten predchádzajúci. Mení dlhodobé klimatické podmienky a pravdepodobnosť jednotlivých poveternostných javov.

Jedna mimoriadne studená zima preto globálne otepľovanie nevyvracia, rovnako ako samotné oslabenie polárneho víru ešte nedokazuje jeho priamu súvislosť s klimatickou zmenou.

Arktída sa otepľuje výrazne rýchlejšie než zvyšok sveta

Globálne otepľovanie neprebieha na všetkých miestach planéty rovnakým tempom. Medzi najvýraznejšie zasiahnuté oblasti patrí Arktída, kde dochádza k takzvanej arktickej amplifikácii – zosilneniu globálneho otepľovania v dôsledku vzájomného pôsobenia viacerých klimatických procesov. Výskum publikovaný v roku 2022 v časopise Communications Earth & Environment ukázal, že v období rokov 1979 až 2021 sa Arktída otepľovala takmer štyrikrát rýchlejšie než planéta ako celok. V niektorých oblastiach Severného ľadového oceánu bolo tempo otepľovania dokonca až sedemnásobné. Podľa priemeru klimatických modelov hodnotených Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) by pri globálnom oteplení o 3 °C mohlo priemerné ročné oteplenie Arktídy dosiahnuť približne 7,2 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Počas jesenných a zimných mesiacov môže byť oteplenie niektorých oblastí ešte výraznejšie.

Jedným z mechanizmov arktickej amplifikácie je takzvaná albedová spätná väzba. Zatiaľ čo svetlý povrch morského ľadu odráža značnú časť slnečného žiarenia, tmavá oceánska hladina absorbuje viac energie. Oceán sa následne viac otepľuje, čo podporuje ďalšie topenie ľadu. Vzniká tak samoposilňujúci klimatický proces. Úbytok morského ľadu zároveň mení spôsob, akým oceán odovzdáva teplo atmosfére. Najmä počas jesene a zimy môže odkrytá oceánska hladina uvoľňovať viac energie, ktorú oceán absorboval počas teplejších mesiacov. Podľa IPCC by pri dlhodobo udržanom globálnom oteplení na úrovni 3 až 5 °C mohol byť Severný ľadový oceán počas niekoľkých mesiacov vo väčšine rokov prakticky bez morského ľadu.

Dôsledky arktického otepľovania by pritom presahovali hranice samotnej Arktídy. Úbytok grónskeho ľadovca prispieva k zvyšovaniu hladiny svetových oceánov, zatiaľ čo rozmŕzanie permafrostu môže viesť k ďalšiemu uvoľňovaniu oxidu uhličitého a metánu do atmosféry. Zmeny zasahujú aj arktické ekosystémy, dostupnosť potravy a prirodzené prostredie mnohých živočíšnych druhov. Výrazné oteplenie pri zemskom povrchu však neznamená rovnaké oteplenie stratosféry ani automatické oslabenie polárneho víru. Budúci vývoj atmosférickej cirkulácie zostáva jednou z oblastí, v ktorých klimatické modely vykazujú značnú mieru neistoty. Arktída je tak názorným príkladom toho, prečo samotná hodnota globálneho oteplenia neposkytuje úplný obraz o rozsahu klimatickej zmeny a jej regionálnych dôsledkoch.

Prečo je zimné počasie dôležité aj pre ekosystémy?

Zimné obdobie nie je pre prírodu iba časom nízkych teplôt. Predstavuje dôležitú súčasť prirodzeného fungovania mnohých ekosystémov. Rastliny prechádzajú do vegetačného pokoja, niektoré živočíchy obmedzujú svoju aktivitu a snehová pokrývka pomáha regulovať teplotu pôdy aj dostupnosť vody. Sneh pritom nefunguje iba ako zásobáreň vody. Je tiež prirodzeným tepelným izolantom. Aj počas výrazných mrazov dokáže chrániť pôdu, korene rastlín a organizmy nachádzajúce sa pod jej povrchom pred extrémnym ochladením. Ak nastane obdobie silných mrazov bez dostatočnej snehovej pokrývky, môže dôjsť k hlbšiemu premŕzaniu pôdy a poškodeniu citlivejších rastlín či poľnohospodárskych plodín.

Dôležitý je aj vplyv zimných zrážok na vodný režim krajiny. Sneh dokáže dočasne uskladniť vodu, ktorá sa počas postupného topenia uvoľňuje do pôdy, vodných tokov a podzemných vôd. Suchá zima s nedostatkom zrážok môže za určitých okolností prispieť k nižšej dostupnosti vody na začiatku vegetačného obdobia. Naopak, rýchle topenie veľkého množstva snehu môže zvyšovať riziko povodní. Pre ekosystémy a poľnohospodárstvo preto nie je rozhodujúca iba priemerná zimná teplota, ale aj kombinácia teplôt, zrážok, snehovej pokrývky a načasovania jednotlivých poveternostných zmien.

Od atmosféry k cenám energií

Možné dôsledky oslabenia polárneho víru presahujú oblasť meteorológie a ekológie. Chladnejšie počasie zvyšuje potrebu vykurovania domácností, kancelárií a priemyselných objektov. To sa môže prejaviť vo vyššom dopyte po zemnom plyne, elektrine a ďalších zdrojoch energie. Pre Európu je táto otázka v súčasnosti mimoriadne relevantná. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej správe o bezpečnosti dodávok zemného plynu z roku 2026 upozorňuje, že Európska únia vstupuje do vykurovacej sezóny 2026/2027 so zásobami plynu na najnižšej úrovni od roku 2013.

Menšia zásoba vytvára slabšiu rezervu pre prípad výpadkov dodávok alebo neočakávane vysokého zimného dopytu. Ak by chladnejšie počasie zasiahlo väčšiu časť Európy súčasne, zvýšená spotreba by mohla urýchliť vyčerpávanie zásobníkov a zvýšiť tlak na veľkoobchodné ceny energií. Samotné oslabenie polárneho víru však nie je dôvodom na predpovedanie energetickej krízy. Vývoj bude závisieť od skutočného priebehu zimy, dostupnosti dodávok plynu, výroby elektriny a situácie na medzinárodných energetických trhoch. Tento príklad napriek tomu ukazuje, ako úzko sú prepojené prírodné procesy, energetická bezpečnosť a ekonomická stabilita.

Čo má polárny vír spoločné s ESG a udržateľnosťou?

Pri diskusii o ESG a klimatickej zmene sa často sústreďujeme predovšetkým na znižovanie emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje energie alebo uhlíkovú stopu. Rovnako dôležitou, no niekedy prehliadanou oblasťou je klimatická adaptácia. Zatiaľ čo zmierňovanie klimatickej zmeny sa snaží obmedzovať jej príčiny, adaptácia sa zameriava na pripravenosť spoločnosti, ekonomiky a infraštruktúry na klimatické a poveternostné riziká. Európska environmentálna agentúra (EEA) identifikovala vo svojom hodnotení z roku 2024 celkovo 36 významných klimatických rizík pre Európu, ktoré zasahujú energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, vodné zdroje, infraštruktúru, zdravie obyvateľstva aj finančnú stabilitu.

Pre podniky je preto dôležité nevnímať environmentálne riziká iba ako otázku vlastného vplyvu na životné prostredie, ale aj ako otázku vplyvu životného prostredia na ich podnikanie. Výrobný podnik môže byť citlivý na prudké zvýšenie cien energií. Poľnohospodársky podnik na kombináciu mrazov a nedostatku zrážok. Logistická spoločnosť na poľadovicu, snehové kalamity a narušenie dopravných trás. Prevádzkovatelia energetickej a vodárenskej infraštruktúry zase na extrémne teploty a zvýšené nároky na spoľahlivosť svojich systémov. Investície do energetickej efektívnosti budov, modernejších vykurovacích systémov, diverzifikácie energetických zdrojov, ochrany vodných zdrojov a krízového plánovania tak majú environmentálny aj ekonomický význam. Pomáhajú znižovať spotrebu zdrojov a zároveň zvyšujú schopnosť podnikov zvládať neočakávané udalosti.

Ako sa Európska únia pripravuje na meniacu sa klímu?

Význam klimatickej adaptácie sa čoraz výraznejšie premieta aj do európskej environmentálnej politiky. Európska komisia 27. októbra 2026 predstavila nový Európsky rámec pre klimatickú odolnosť (EU Framework for Climate Resilience), ktorého cieľom je posunúť Európu od reagovania na následky klimatických katastrof k ich prevencii a systematickému riadeniu klimatických rizík. Súčasťou rámca sú aj nové digitálne nástroje. Jedným z nich je European Climate Viewer, ktorý umožňuje lepšie pochopiť, ako sa môžu jednotlivé scenáre globálneho otepľovania prejaviť v rôznych regiónoch Európy. Ďalšie nástroje pomáhajú samosprávam, podnikom a verejným inštitúciám identifikovať vhodné adaptačné opatrenia a využívať skúsenosti z už realizovaných projektov. Pozornosť si zaslúži najmä referenčný scenár globálneho otepľovania, s ktorým Európska komisia pracuje pri plánovaní adaptačných opatrení. V porovnaní s predindustriálnym obdobím počíta s nasledujúcim vývojom priemernej globálnej teploty:

  • do roku 2030 – oteplenie o 1,5 °C,
  • do roku 2050 – oteplenie o 2 °C,
  • do roku 2100 – oteplenie o 3 °C.


Keďže Európa sa otepľuje rýchlejšie než svetový priemer, globálne oteplenie o 3 °C by podľa podkladov Európskej komisie mohlo znamenať priemerné oteplenie európskeho kontinentu až o 4 až 5 °C. Neznamená to, že Európska únia rezignovala na svoje klimatické ciele alebo že takýto vývoj považuje za nevyhnutný. Ide o referenčný scenár, ktorý má umožniť zodpovedné plánovanie dlhodobých investícií aj v prípade, že sa globálne klimatické ambície nepodarí naplniť. Komisia sa preto zameriava na systematické hodnotenie klimatických rizík, odolnosť kritickej infraštruktúry, ochranu vodných zdrojov, pripravenosť na extrémne poveternostné javy a zlepšenie dostupnosti nástrojov klimatickej adaptácie pre samosprávy, podniky a verejné inštitúcie.

Súčasťou rámca sú aj digitálne nástroje, ktoré umožňujú lepšie identifikovať klimatické riziká v jednotlivých regiónoch Európy a vyhľadávať už overené adaptačné riešenia. Aktuálny príklad polárneho víru pritom pripomína, že klimatická adaptácia nemôže spočívať výlučne v príprave na vyššie teploty. Musí zohľadňovať aj extrémne mrazy, sucho, povodne, náhle zmeny počasia a vzájomné pôsobenie rôznych environmentálnych rizík. Európska klimatická politika tak popri úsilí o znižovanie emisií kladie čoraz väčší dôraz aj na schopnosť spoločnosti a hospodárstva fungovať v meniacich sa klimatických podmienkach.

Udržateľnosť znamená aj pripravenosť na neistotu

Aktuálne oslabenie polárneho víru je ďalším príkladom toho, ako komplexne funguje klimatický systém Zeme. Teplota oceána v Tichom oceáne, rozsah morského ľadu v Arktíde, atmosférické prúdenie desiatky kilometrov nad zemským povrchom a počasie v strednej Európe nie sú úplne nezávislé javy. Sú súčasťou systému, v ktorom sa energia a vzduchové hmoty neustále presúvajú. Nie všetkým týmto vzťahom zatiaľ úplne rozumieme. Práve preto je dôležité rozlišovať medzi potvrdenými vedeckými poznatkami, skúmanými hypotézami a predpoveďami budúceho vývoja. Je nepravdepodobné, že dokážeme predvídať každý extrémny poveternostný jav. Dokážeme však budovať energetické systémy, podniky a spoločnosť, ktoré budú voči takýmto udalostiam odolnejšie.

Udržateľnosť totiž nie je iba o tom, ako obmedziť náš vplyv na meniace sa životné prostredie. Je aj o tom, ako sa naučiť v tomto prostredí dlhodobo fungovať.



Použité zdroje:

https://www.reuters.com/business/environment/what-is-polar-vortex-what-could-it-mean-winter-2026-11-16/

https://ncas.ac.uk/what-does-the-polar-vortex-mean-for-the-uks-winter-weather/

https://www.metoffice.gov.uk/blog/2026/deep-dive-from-fog-to-frost-is-the-polar-vortex-responsible

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/chapter/chapter-4/

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/chapter/chapter-9/

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/chapter/chapter-10/

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/chapter/chapter-11/

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/chapter/atlas/

https://doi.org/10.1038/s43247-022-00498-3

https://climate.copernicus.eu/climate-indicators/temperature

https://www.iea.org/reports/global-gas-security-review-2026/executive-summary

https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/european-climate-risk-assessment

https://climate.ec.europa.eu/areas-action/adaptation-and-resilience-climate-change/eu-framework-climate-resilience_en 

https://commission.europa.eu/news-and-media/news/protecting-europe-stronger-climate-resilience-2026-10-27_en

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52026PC0730


← Späť na zoznam