Mzdy a ceny: kedy vyšší plat pomáha a kedy živí infláciu

Keď rastú ceny, ľudia prirodzene žiadajú vyššie mzdy. Nie je na tom nič zvláštne. Ak potraviny, energie, bývanie, doprava a služby zdražejú, ale výplata zostane rovnaká, človek reálne chudobnie. Rast miezd preto nie je problém sám osebe. Naopak, v zdravej ekonomike by mzdy mali rásť. Vyššie platy znamenajú vyššiu životnú úroveň, silnejšiu spotrebu domácností a často aj väčšiu motiváciu ľudí zostať pracovať v krajine.

Otázka však znie: z čoho tento rast miezd vychádza? Ak mzdy rastú preto, že firmy sú produktívnejšie, ľudia majú vyššie zručnosti a ekonomika vytvára viac hodnoty, ide o zdravý vývoj. Ak však mzdy rastú najmä ako reakcia na zdražovanie a produktivita za nimi nestíha, vyššie mzdy sa môžu stať ďalším zdrojom inflačného tlaku. Inými slovami: vyšší plat pomôže vtedy, keď za ním stojí vyššia hodnota. Ak za ním stojí len ďalšie prelievanie nákladov, ekonomika sa môže dostať do kruhu, v ktorom ceny a mzdy naháňajú jedna druhú.

Z čoho firma zaplatí vyššie mzdy?

Keď firme rastú mzdové náklady, má v zásade tri možnosti.

Prvá možnosť je najlepšia: vyššie mzdy zaplatí z vyššej produktivity. To znamená, že zamestnanci vďaka lepším nástrojom, technológiám, procesom alebo zručnostiam vytvoria za rovnaký čas viac hodnoty. Firma tak má priestor zaplatiť viac bez toho, aby automaticky musela zdražovať.

Druhá možnosť je, že firma vyššie mzdy zaplatí zo svojej marže. To môže fungovať dočasne, najmä ak mala firma predtým dostatočne vysokú ziskovosť. Dlhodobo však nižšia marža znamená menej priestoru na investície, rezervy a rozvoj.

Tretia možnosť je, že firma vyššie náklady premietne do cien. Ak to urobí jedna firma, nemusí to znamenať veľký problém. Ak to robí veľká časť ekonomiky, rast miezd sa môže zmeniť na ďalší tlak na infláciu.
Práve tu je hranica medzi zdravým rastom miezd a rastom miezd, ktorý ekonomike iba pridáva ďalšie náklady.

Produktivita rozhoduje

V predchádzajúcom článku sme hovorili o produktivite. Teda o tom, koľko hodnoty dokáže ekonomika vytvoriť za rovnaký čas, s rovnakým počtom ľudí, rovnakým množstvom kapitálu alebo rovnakou spotrebou energie. Pri mzdách je produktivita kľúčová. Ak človek vďaka lepšej technológii, lepšiemu procesu alebo vyššej kvalifikácii vytvorí za hodinu viac hodnoty, vyššia mzda má pevný základ. Firma neplatí viac iba preto, že musí. Platí viac preto, že práca zamestnanca má vyšší ekonomický prínos.

Ak však produktivita nerastie, rast miezd je ťažšie udržať. Firma potom musí znižovať maržu, zdražovať, šetriť inde alebo odkladať investície. A práve to môže byť problém pre budúci rast. Preto sa debata o mzdách nedá oddeliť od debaty o produktivite. Krajina môže chcieť vyššie platy. Ale ak zároveň nevytvára viac hodnoty, rast miezd bude narážať na ceny, ziskovosť a konkurencieschopnosť.

Keď sa mzdy a ceny začnú naháňať

Mzdovo-inflačná špirála znie ako zložitý pojem, ale jej logika je jednoduchá. Ceny rastú. Ľudia žiadajú vyššie mzdy. Firmám rastú náklady. Firmy zvýšia ceny. Vyššie ceny opäť znížia kúpnu silu miezd. Ľudia znovu žiadajú vyššie mzdy. Tento cyklus nemusí vzniknúť vždy. Nie každé zvýšenie miezd automaticky znamená inflačnú špirálu.

Centrálne banky sa ho však obávajú, pretože keď sa rozbehne, inflácia sa dostáva pod kontrolu ťažšie. Už nejde len o pôvodný šok, napríklad drahšie energie alebo potraviny. Inflácia sa začne prenášať do miezd, služieb, cien firiem a očakávaní. Ak firmy očakávajú, že mzdy budú rásť rýchlo, môžu si to dopredu započítať do cien. Ak zamestnanci očakávajú, že ceny budú ďalej rásť, budú žiadať vyššie mzdy ešte predtým, než sa inflácia znovu prejaví. Ak investori očakávajú vyššiu infláciu, budú požadovať vyššie výnosy. Takto sa inflácia môže začať posilňovať sama. A práve preto centrálne banky nesledujú len dnešné ceny, ale aj mzdy, očakávania a riziko druhého kola inflácie.

Vyšší plat nie je to isté ako vyššia životná úroveň

Pre jednotlivca je vyšší plat dobrá správa. Ak mu mzda stúpne a ceny nerastú rovnako rýchlo, jeho životná úroveň sa zlepší. Problém vzniká vtedy, keď vyššie mzdy v celej ekonomike vedú k ďalšiemu zdražovaniu. Vtedy má človek síce viac eur na účte, ale v obchode za ne kúpi menej, než čakal. Časť zvýšenia mzdy sa stratí v ďalšom raste cien.

Preto vyšší plat sám osebe nevyrieši problém životnej úrovne. Rozhodujúce je, či rastie aj reálna kúpna sila. A tá rastie najmä vtedy, keď ekonomika dokáže vyrábať a poskytovať služby efektívnejšie. Životná úroveň sa nedá dlhodobo zvyšovať iba tým, že si ekonomika medzi sebou prerozdelí vyššie nominálne sumy. Rastie vtedy, keď ekonomika vytvorí viac reálnej hodnoty.

Verejný sektor má rovnakú dilemu, len inú matematiku

Osobitnou témou sú mzdy vo verejnom sektore. Učitelia, zdravotníci, úradníci, policajti, hasiči alebo zamestnanci verejných služieb sú dôležitou súčasťou fungovania krajiny. Ak sú ich mzdy príliš nízke, štát môže mať problém prilákať a udržať kvalitných ľudí. Rast miezd vo verejnom sektore preto môže byť potrebný.

Rozdiel je v tom, že verejný sektor neplatí mzdy z tržieb, ale z verejných príjmov. Ak štát zvýši mzdy bez stabilného krytia alebo bez zlepšenia efektívnosti verejných služieb, tlak sa presunie do rozpočtu. To neznamená, že verejné mzdy nemajú rásť. Znamená to, že by mali byť súčasťou širšej otázky: ako zlepšiť kvalitu služieb, organizáciu práce, digitalizáciu, procesy a efektívnosť štátu. Vyššie mzdy môžu pomôcť prilákať lepších ľudí. Ale samy osebe ešte nezaručujú lepšie služby.

Čo z toho vyplýva pre firmy

Firmy nemajú infláciu plne pod kontrolou. Nevedia ovplyvniť cenu ropy, sadzby ECB, geopolitiku ani daňové rozhodnutia štátu. Vedia však ovplyvniť vlastnú produktivitu. Môžu investovať do technológií, ktoré šetria čas. Môžu zlepšovať procesy. Môžu merať, kde vznikajú straty. Môžu lepšie plánovať výrobu, logistiku a zásoby. Môžu vzdelávať ľudí. Môžu zavádzať nástroje umelej inteligencie tam, kde skutočne skracujú prácu alebo znižujú chyby. Môžu hľadať produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou.

Ak chce firma dlhodobo platiť lepšie, nestačí dúfať, že vyššie mzdy vždy prenesie do cien. V niektorých sektoroch to krátkodobo môže fungovať. Dlhodobo však zákazník začne hľadať lacnejšiu alternatívu, zahraničný konkurent získa výhodu alebo firma stratí schopnosť investovať. Rast miezd by preto mal byť pre firmy aj signálom: ak chceme platiť lepšie, musíme vytvárať viac hodnoty.

Čo z toho vyplýva pre štát

Štát by nemal vnímať rast miezd len ako politický cieľ. Mal by riešiť podmienky, za ktorých môžu mzdy rásť udržateľne. To znamená podporovať produktivitu. Kvalitnejšie vzdelávanie. Lepšie odborné školstvo. Funkčné rekvalifikácie. Investície do infraštruktúry. Digitalizáciu verejnej správy. Stabilnejšie podnikateľské prostredie. Podporu výskumu a inovácií. Dostupnejšie bývanie v regiónoch, kde je práca. Rýchlejšie povoľovanie investícií. Efektívnejšie využívanie verejných peňazí.

Štát môže krátkodobo podporiť príjmy ľudí. V krízach to môže byť potrebné. Ak však chce, aby mzdy rástli dlhodobo, musí pomáhať ekonomike vytvárať vyššiu hodnotu. Pretože vyššie mzdy bez vyššej produktivity sú len tlak na rozdelenie existujúceho koláča. Vyššia produktivita znamená, že koláč rastie.

Mzdy majú rásť. Otázka je, z čoho

Krajina, v ktorej ľudia pracujú, ale nedokážu si z príjmu zabezpečiť dôstojný život, má problém. Rovnako má problém krajina, z ktorej kvalifikovaní ľudia odchádzajú, pretože inde dostanú lepšie zaplatené za podobnú alebo kvalitnejšiu prácu. Otázka preto nestojí tak, či majú mzdy rásť. Majú.

Otázka znie, ako majú rásť.
Ak rastú preto, že ekonomika vytvára viac hodnoty, je to zdravé. Ak rastú iba preto, že ceny už vzrástli, môžu dočasne zmierniť tlak na domácnosti, ale zároveň prispieť k ďalšiemu kolu zdražovania. Najzdravší rast miezd nie je ten, ktorý vzniká ako oneskorená kompenzácia inflácie. Najzdravší rast miezd je ten, ktorý vzniká preto, že ľudia, firmy a celá ekonomika vytvárajú viac hodnoty. Ak chceme vyššie platy, potrebujeme viac než len tlak na mzdy. Potrebujeme ekonomiku, ktorá si ich dokáže dovoliť.