Keď sa hovorí o ekonomike, často počúvame o inflácii, úrokových sadzbách, mzdách, daniach, dôchodkoch, cenách energií alebo verejnom dlhu. Menej často sa však hovorí o slove, ktoré rozhoduje o tom, či môže krajina dlhodobo bohatnúť.
Tým slovom je produktivita. Produktivita znie technicky, ale v skutočnosti hovorí o veľmi jednoduchej veci: koľko hodnoty dokážeme vytvoriť za rovnaký čas, s rovnakým počtom ľudí, rovnakým množstvom kapitálu alebo rovnakou spotrebou energie. Nie je to o tom, aby ľudia pracovali viac hodín. Je to o tom, aby hodina práce vytvorila vyššiu hodnotu.

Práve preto je produktivita základom rastu miezd, životnej úrovne, konkurencieschopnosti aj schopnosti štátu financovať verejné služby. Ak produktivita rastie, firmy môžu platiť vyššie mzdy bez toho, aby automaticky zvyšovali ceny alebo strácali konkurencieschopnosť. Ak produktivita nerastie, vyššie mzdy sa skôr či neskôr musia niekde prejaviť: v cenách, nižších maržiach, slabších investíciách alebo v strate zákaziek.

Bohatstvo nevzniká len z práce, ale z hodnoty

Verejná debata často stojí na predstave, že ekonomika potrebuje najmä viac práce. Viac ľudí na trhu práce, viac odpracovaných hodín, vyššiu aktivitu, dlhšiu kariéru. To všetko môže pomôcť. No má to svoje limity. Počet ľudí v produktívnom veku nerastie donekonečna. Demografia je nepriaznivá. Čas je obmedzený. A svet sa postupne posúva k tomu, že v mnohých profesiách bude dôležitejšie pracovať efektívnejšie než dlhšie.

Aj diskusia o umelej inteligencii, robotike a kratšom pracovnom čase smeruje k tej istej otázke: dokážeme vytvoriť rovnakú alebo vyššiu hodnotu za kratší čas? Ak áno, produktivita rastie. Ak nie, kratší pracovný čas sa môže zmeniť len na nižší výkon alebo vyššie náklady. Preto sa produktivita stáva ešte dôležitejšou. V ekonomike, kde budú technológie preberať časť rutinných úloh, nebude rozhodovať len to, kto má viac pracovníkov. Rozhodovať bude to, kto dokáže lepšie využiť ľudí, technológie, dáta, stroje, procesy a energiu.

Slovensko potrebuje viac hodnoty, nie len viac výkonu

Slovensko sa dlhé roky zlepšovalo tým, že sa zapojilo do európskych výrobných reťazcov. Prišli zahraniční investori, vznikli priemyselné prevádzky, rozšírila sa výroba a krajina sa stala významnou súčasťou automobilového a strojárskeho priestoru Európy. To bola veľká výhoda. Problém je, že ďalší rast už nemôže stáť len na tom, že budeme efektívne vyrábať pre niekoho iného. Ak rozhodovanie, výskum, dizajn, vývoj, značka, softvér, obchodný model a veľká časť zisku vznikajú inde, Slovensko síce pracuje, ale nevlastní celú hodnotu, ktorú pomáha vytvárať.

To neznamená, že priemysel je problém. Naopak, silný priemysel je veľká konkurenčná výhoda. Otázka však znie, či z neho dokážeme získať viac. Nie iba montáž. Ale aj vývoj. Nie iba výrobu. Ale aj vlastné technológie. Nie iba subdodávky. Ale aj produkty, značky, patenty, softvér, servis, dáta a vyššiu pridanú hodnotu. Produktivita Slovenska preto nie je len otázka toho, či ľudia pracujú dosť. Je to otázka, kde v hodnotovom reťazci sa krajina nachádza.

Ako sa k vyššej produktivite dostať?

Tu prichádza najťažšia časť. Nestačí povedať, že potrebujeme vyššiu produktivitu. To je ako povedať, že potrebujeme zdravšiu ekonomiku. Otázka je, ako sa k nej dostať. Produktivita sa nedá zvýšiť jedným zákonom, jednou dotáciou ani jednou stratégiou. Nevznikne tým, že štát vyhlási, že chce ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou.

Vzniká postupne. Vzniká vtedy, keď firmy investujú do lepších technológií. Keď ľudia získavajú zručnosti, ktoré majú na trhu hodnotu. Keď školy pripravujú absolventov na reálne potreby ekonomiky. Keď výskum nie je oddelený od praxe. Keď podnikateľské prostredie neodrádza firmy od rastu. Keď sa verejné peniaze míňajú na veci, ktoré zvyšujú budúci výkon ekonomiky, nie iba na krátkodobé udržanie popularity. Produktivita je teda výsledok celého systému. A práve preto je jej rast taký náročný.

Prvá časť roadmapy: investície do technológií

Firma nemôže byť výrazne produktívnejšia, ak pracuje rovnakými nástrojmi ako pred desiatimi rokmi. Vyššia produktivita často začína investíciami: do strojov, automatizácie, robotiky, softvéru, dát, umelej inteligencie, energetickej efektívnosti, logistiky, kvality a riadenia procesov. Moderná technológia však sama osebe nestačí.

Ak firma kúpi nový systém, ale nezmení spôsob práce, produktivita sa nemusí výrazne zvýšiť. Ak zavedie umelú inteligenciu iba ako módny doplnok, nie ako nástroj v konkrétnom procese, výsledok môže byť slabý. Ak investuje do strojov, ale nemá ľudí, ktorí s nimi vedia pracovať, efekt bude obmedzený. Technológia zvyšuje produktivitu vtedy, keď mení spôsob, akým firma vytvára hodnotu. Nie vtedy, keď len nahradí starý nástroj novým bez zmeny procesu.

Druhá časť roadmapy: ľudia a zručnosti

Produktivita nie je len o strojoch. Je aj o ľuďoch. Ak má krajina slabé zručnosti, slabé odborné vzdelávanie, nízku digitálnu pripravenosť alebo slabé prepojenie škôl s praxou, technológie neprinesú plný efekt. Najproduktívnejšie ekonomiky nie sú tie, kde ľudia pracujú najdlhšie. Sú to ekonomiky, kde ľudia pracujú s lepšími nástrojmi, v lepších procesoch a s vyššími zručnosťami. Pre Slovensko to znamená niekoľko vecí.

Školstvo musí lepšie reagovať na to, čo ekonomika potrebuje. Odborné vzdelávanie musí mať vyššiu kvalitu a lepšie prepojenie s firmami. Vysoké školy musia produkovať nielen diplomy, ale aj schopnosti. Dospelí ľudia musia mať reálnu možnosť rekvalifikovať sa, nie iba počuť, že sa majú prispôsobiť. V ekonomike, ktorú mení AI a automatizácia, nebude stačiť naučiť sa jednu profesiu a čakať, že vydrží celý pracovný život. Zručnosti sa stanú priebežnou investíciou.

Tretia časť roadmapy: inovácie a vlastné riešenia

Produktivita rastie aj vtedy, keď firmy nerobia len to isté lacnejšie, ale vytvárajú niečo nové. Vlastný produkt. Vlastný softvér. Vlastnú technológiu. Vlastnú značku. Vlastné know-how. Lepší obchodný model. Efektívnejší spôsob distribúcie. Novú službu. To je rozdiel medzi ekonomikou, ktorá len vyrába, a ekonomikou, ktorá vytvára hodnotu. Slovensko má v tejto oblasti problém. Výskum, vývoj a inovácie sú často slabšie než v krajinách, ku ktorým by sme sa chceli približovať. Mnohé firmy inovujú skôr postupne a opatrne, nie radikálne. Spolupráca medzi akademickým prostredím a podnikmi stále nefunguje tak, ako by mohla.

Štát má v tejto oblasti stratégie a ciele. Hovorí sa o podpore výskumu, inovácií, talentu a vyššej pridanej hodnoty. To je dobré. Ale stratégia sama osebe produktivitu nezvýši. Rozhodujúce bude, či sa z nej stane fungujúci systém: jednoduchšie financovanie výskumu, lepšie prepojenie firiem a univerzít, menej byrokracie, kvalitnejšie hodnotenie projektov, viac talentu a viac firiem, ktoré dokážu inovácie pretaviť do produktov predajných na trhu.

Štvrtá časť roadmapy: podnikateľské prostredie

Produktivita nevzniká iba vo výrobe alebo laboratóriu. Vzniká aj v každodennom fungovaní podnikateľského prostredia. Ak firma trávi príliš veľa času administratívou, neistotou, meniacimi sa pravidlami alebo riešením zbytočných prekážok, jej kapacita nejde do rastu, inovácií a zákazníkov. Ak sa firma bojí rásť, pretože väčšia veľkosť znamená viac komplikácií, zostáva menšia, než by mohla byť.

Ak je daňovo-odvodové zaťaženie práce vysoké, zamestnávanie je drahšie. Ak je regulácia nepredvídateľná, investície sa odkladajú. Ak sa pravidlá menia príliš často, firmy radšej čakajú. Produktivita preto nie je len firemná téma. Je to aj otázka kvality štátu. Dobrý štát nemusí riadiť každú investíciu. Mal by však vytvárať prostredie, v ktorom sa firmám oplatí investovať, rásť, inovovať, zamestnávať kvalifikovaných ľudí a posúvať sa k vyššej hodnote.

Piata časť roadmapy: verejné peniaze s dlhodobým efektom

Produktivita úzko súvisí aj s tým, ako štát používa verejné peniaze. Každá vláda má prirodzené krátkodobé tlaky. Volebné obdobia sú krátke, očakávania verejnosti sú vysoké a opatrenia s okamžitým efektom sa komunikujú ľahšie než reformy, ktorých výsledky sa ukážu o päť alebo desať rokov. To však vytvára problém. Krajina môže dlhé roky uprednostňovať opatrenia, ktoré sú politicky príjemné, ale ekonomicky málo produktívne. Môže míňať peniaze na krátkodobé kompenzácie, plošné opatrenia alebo sľuby, ktoré nebudujú budúci výkon ekonomiky. Nie každá sociálna pomoc je zlá. Nie každé krátkodobé opatrenie je zbytočné. V krízach štát musí pomáhať.

Otázka však znie, či popri tom zostáva dosť priestoru na veci, ktoré zvyšujú budúcu produktivitu: vzdelanie, infraštruktúru, digitalizáciu, výskum, zdravotníctvo, dostupné bývanie v regiónoch s prácou, energetickú bezpečnosť a kvalitné verejné služby. Ak štát dlhodobo míňa viac na udržiavanie súčasného komfortu než na budovanie budúcej výkonnosti, problém sa neukáže hneď. Ukáže sa až neskôr. V pomalšom raste, slabších investíciách, nižšej konkurencieschopnosti, odchode talentu a menšom priestore na rast miezd.

Robí Slovensko niečo pre produktivitu?

Áno, aspoň na úrovni plánov, dokumentov a inštitúcií sa táto téma rieši. Existujú stratégie zamerané na výskum, vývoj a inovácie. Existuje Plán obnovy a odolnosti, ktorý obsahuje reformy a investície v oblastiach školstva, digitalizácie, výskumu, energetiky či verejnej správy. Existuje aj inštitucionálne ukotvenie témy produktivity a konkurencieschopnosti. To znamená, že Slovensko problém na papieri pozná.

Otázka však nie je, či máme správne slová v strategických dokumentoch. Tie tam často sú. Otázka je, či sa tieto slová premenia na výsledky. Produktivita sa nezvýši tým, že vznikne dokument o produktivite. Zvýši sa až vtedy, keď firma jednoduchšie zainvestuje do technológie. Keď škola pripraví človeka, ktorého ekonomika potrebuje. Keď výskum nájde cestu do praxe. Keď štát zníži zbytočnú administratívu. Keď sa dobrý projekt nezasekne na procese. Keď sa verejné investície dokončia kvalitne a načas. Rozdiel medzi stratégiou a produktivitou je realizácia.

Je takáto zmena realistická?

Áno, ale nie rýchlo. Vyššia produktivita nie je projekt na jedno volebné obdobie. Je to zmena celej ekonomiky. Školstvo sa mení pomaly. Firemné investície potrebujú dôveru. Inovácie potrebujú čas. Talent sa nedá prilákať len grantom. Podnikateľské prostredie sa nezlepší jedným zákonom. A ekonomika s vyššou pridanou hodnotou nevznikne tým, že ju vyhlásime za cieľ. To však neznamená, že sa nič nedá robiť.

Práve naopak. Produktivita rastie vtedy, keď sa veľa menších a väčších rozhodnutí začne skladať rovnakým smerom. Keď verejné investície podporujú budúci výkon. Keď firmy modernizujú. Keď školy reagujú na realitu. Keď sa výskum prepája s praxou. Keď sa talent neodrádza. Keď sa pravidlá nemenia neustále. Keď sa úspech nemeria iba tým, koľko peňazí sa minulo, ale tým, čo sa vďaka nim zmenilo. Slovensko nepotrebuje zázračný plán. Potrebuje vytrvalosť.

Produktivita a kratší pracovný čas

Diskusia o produktivite bude v najbližších rokoch ešte dôležitejšia aj preto, že svet práce sa mení. Umelá inteligencia, automatizácia a robotika môžu v niektorých oblastiach znižovať množstvo času potrebného na rutinné úlohy. Zároveň sa v mnohých krajinách diskutuje o kratšom pracovnom čase, flexibilnejšej práci alebo štvordňovom pracovnom týždni. Ak má takýto vývoj fungovať, musí stáť na produktivite. Kratší pracovný čas bez vyššej produktivity znamená buď nižší výkon, vyššie náklady, alebo tlak na ceny. Kratší pracovný čas s vyššou produktivitou môže znamenať, že ľudia vytvoria rovnakú alebo vyššiu hodnotu za menej času.

To je podstata celej debaty. Budúcnosť práce nemusí byť o tom, že ľudia budú pracovať stále viac. Môže byť o tom, že budú pracovať lepšie, s lepšími nástrojmi a vo vyššie hodnotných činnostiach. Ale to sa nestane automaticky. AI sama osebe produktivitu krajiny nezvýši. Zvýši ju iba vtedy, ak ju firmy dokážu zapojiť do procesov, ak ľudia získajú nové zručnosti a ak ekonomika dokáže premieňať technológie na reálnu hodnotu.

Najdôležitejšia ekonomická otázka

Produktivita nie je téma pre ekonómov v tabuľkách. Je to otázka každodenného života. Rozhoduje o tom, či môžu rásť mzdy. Či budú firmy konkurencieschopné. Či bude štát schopný financovať zdravotníctvo, školstvo a dôchodky. Či mladí ľudia uvidia budúcnosť doma. Či ekonomika bude rásť vďaka vyššej hodnote, alebo len vďaka vyšším cenám a väčšiemu tlaku na ľudí. Preto by sa o produktivite malo hovoriť viac. Nie ako o abstraktnom ukazovateli, ale ako o jadre ekonomickej budúcnosti krajiny. Produktivita je pomalá téma. Pri ktorej sa výsledky dostavujú pomaly, ale práve preto je jedna z najdôležitejších tém súčasnosti, čím neskôr sa začne, tým pomalšie sa zvýši.