ESG po vlne odporu: koniec módy alebo začiatok reality?

ESG sa v posledných rokoch stalo jedným z najpoužívanejších, ale aj najviac spochybňovaných pojmov vo svete biznisu. Pre časť firiem znamenalo tlak na väčšiu transparentnosť, lepšie riadenie rizík a zodpovednejšie správanie. Pre iných sa z neho stala administratívna záťaž, marketingová nálepka alebo investičná stratégia, ktorá nie vždy priniesla očakávané výnosy.

Preto dnes čoraz častejšie počuť otázku, či sa éra ESG nekončí.

Odpoveď závisí od toho, čo pod ESG rozumieme.

Ak ESG chápeme ako módnu skratku v prezentáciách, investičných fondoch a marketingových kampaniach, potom jeho príťažlivosť skutočne slabne. Časť investorov je opatrnejšia, niektoré fondy ustupujú od ESG označení a firmy sú citlivejšie na obvinenia z greenwashingu. V Spojených štátoch sa ESG stalo aj politickou témou a tento odpor sa čiastočne preniesol aj do Európy. Tento odpor však nie je len výsledkom ideológie alebo nepochopenia. Časť kritiky má racionálny základ.

Postupne sa naučí, aké správanie má v danej organizácii najvyššiu návratnosť. Ak systém dlhodobo nerozlišuje medzi priemerným a nadpriemerným úsilím, je prirodzené, že sa výnimočné úsilie začne vytrácať. Nejde preto nevyhnutne o pokles pracovnej morálky ani motivácie. Ide o prirodzenú adaptáciu na incentívy, ktoré organizácia vytvára.

ESG investícia neznamená automaticky vyšší výnos

ESG investícia automaticky neznamená vyšší výnos. Niektoré udržateľné projekty môžu byť veľmi ziskové, najmä ak znižujú náklady, riešia nedostatkový zdroj alebo reagujú na rastúci dopyt. Iné však môžu byť stratové, príliš závislé od dotácií, technologicky nezrelé alebo vystavené regulačnej neistote.

Investor preto prirodzene porovnáva ESG projekt s inými možnosťami. Ak má kapitál smerovať do oblasti s nižšou návratnosťou, vyšším rizikom alebo dlhšou dobou splatnosti, tak to investorovi nestačí. Každý projekt totiž musí v prvom rade dávať ekonomický zmysel.

Najväčšia obava: strata konkurencieschopnosti

Podobne to platí pre firmy. Ak regulácia zvýši náklady európskemu výrobcovi, zatiaľ čo konkurent v inej časti sveta vyrába s nižšími environmentálnymi nákladmi, vzniká problém konkurencieschopnosti. Európa môže znížiť emisie na vlastnom území, ale ak sa výroba presunie do krajín s lacnejšou a špinavšou produkciou, globálny environmentálny výsledok bude slabší, než ukazujú štatistiky. Práve obava zo straty konkurencieschopnosti je dnes jedným z najsilnejších argumentov proti príliš rýchlej alebo zle nastavenej ESG politike.

Udržateľnosť, ktorá ignoruje návratnosť kapitálu, ceny energií a schopnosť firiem konkurovať, môže oslabiť priemysel bez toho, aby vyriešila globálny problém. To však neznamená, že klimatické, energetické alebo environmentálne riziká neexistujú. Znamená to, že ich riešenie musí byť ekonomicky funkčné.

Energetika ukáže, či je udržateľnosť ekonomicky funkčná

Najlepšie to vidno na energetike.
V najbližších rokoch môže byť najdôležitejšou udržateľnostnou témou nie samotný reporting, ale energia. Elektromobilita, dátové centrá, umelá inteligencia, tepelné čerpadlá a elektrifikácia priemyslu budú vytvárať rastúci tlak na výrobu elektriny, prenosové siete, úložiská a ceny energie.

Efektívnosť nestačí. Bez nových zdrojov sa rast zastaví

Energetická efektívnosť bude preto zohrávať veľkú úlohu. Pre firmu je často najpraktickejšou formou udržateľnosti. Ak podnik zníži spotrebu energie, znižuje náklady, emisie aj zraniteľnosť voči cenovým výkyvom. Takáto investícia nemusí stáť na ideológii. Stojí na úsporách, ktoré dávajú ekonomický zmysel a v mnohých prípadoch prináša výsledky takmer okamžite.

Zároveň je však dôležité povedať aj to, že efektívnosť nenahradí nové zdroje energie. Ak bude dopyt po elektrine rásť v dôsledku dátových centier, elektromobility a priemyselnej elektrifikácie, samotné šetrenie nebude stačiť. Ekonomika bude potrebovať aj nové výrobné kapacity, stabilné zdroje, siete, batériové úložiská a flexibilitu. Ak sa príliš veľa pozornosti sústredí iba na znižovanie spotreby a príliš málo na rozvoj výroby a infraštruktúry, energetika sa môže stať limitom rastu.
Preto nie je správna otázka, či investovať do efektívnosti alebo do výroby energie.
Správna otázka je, ako robiť oboje spôsobom, ktorý nezničí konkurencieschopnosť.

Kapitál sa nepresúva do prázdna, ale do infraštruktúry

Globálne kapitálové toky naznačujú, že investori to už vnímajú podobne. ESG fondy ako investičná kategória môžu strácať popularitu, ale investície do energetiky, elektrifikácie, sietí a čistých technológií rastú. Kapitál sa nepresúva iba do pekne znejúcich udržateľných príbehov. Vo veľkej miere smeruje do fyzickej infraštruktúry, ktorá bude potrebná pre budúci rast.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry majú globálne investície do energetiky v roku 2025 dosiahnuť približne 3,3 bilióna USD. Z toho približne 2,2 bilióna USD smeruje do čistých technológií, medzi ktoré patria obnoviteľné zdroje, jadro, siete, úložiská, efektívnosť a elektrifikácia. Samotný elektrizačný sektor má pritom dosiahnuť približne 1,5 bilióna USD investícií. BloombergNEF zároveň odhaduje, že investície do energetickej transformácie dosiahli v roku 2025 rekordných 2,3 bilióna USD, pričom najväčšími položkami boli elektrifikovaná doprava, obnoviteľné zdroje a siete.

O budúcnosti ESG rozhodne praktická návratnosť

Jedna vec je kúpiť fond označený ako ESG. Druhá vec je investovať do siete, batériového úložiska, efektívnejšieho výrobného zariadenia, nového energetického zdroja alebo technológie, ktorá znižuje spotrebu a zároveň zvyšuje produktivitu. Práve tento rozdiel môže rozhodnúť o budúcnosti ESG. Ak zostane ESG najmä jazykom reportov, ratingov a marketingových tvrdení, odpor voči nemu bude pokračovať. Firmy ho budú vnímať ako ďalšiu administratívnu povinnosť a investori ako obmedzenie výberu. Ak sa však udržateľnosť preloží do jazyka návratnosti, rizika a konkurencieschopnosti, stane sa omnoho praktickejšou témou.

Pre firmy to bude najmä manažment rizika

Firma nemusí používať jazyk ESG, aby riešila jeho podstatu. Ak znižuje spotrebu energie, znižuje náklady. Ak diverzifikuje dodávateľov, znižuje prevádzkové riziko. Ak vie doložiť údaje o svojom produkte, zvyšuje dôveryhodnosť voči zákazníkom. Ak investuje do odolnosti voči povodniam, suchu alebo výpadkom, chráni svoju prevádzku. To nie je marketingová udržateľnosť. To je manažment rizika.

Pre menšie firmy ESG bude tiež čoraz dôležitejšie. Mnohé z nich nebudú priamo podliehať najnáročnejším reportingovým pravidlám, no tlak sa k nim môže dostať cez veľkých zákazníkov, banky, poisťovne alebo verejné obstarávanie. Veľká firma, ktorá musí reportovať svoju uhlíkovú stopu alebo riziká v dodávateľskom reťazci, bude potrebovať údaje aj od dodávateľov.

Menej fráz, viac dát a ekonomického zmyslu

V najbližších rokoch preto nebude záležať na tom, či firma používa tie „správne frázy“ v jej marketingu. Dôležité bude, či má údaje, či rozumie svojim rizikám a či vie ukázať, že jej investície dávajú ekonomický zmysel. Najviac sa bude dariť tým, ktorí znížia svoje náklady, zabezpečia dlhodobé dodávky energie, zvládnu klimatické a dodávateľské riziká, udržia si prístup ku kapitálu a zostanú konkurencieschopní.

Ak má mať udržateľnosť v ďalších rokoch význam, nebude to vďaka frázam, ale vďaka tomu, že pomôže firmám lepšie rozumieť nákladom, rizikám a investíciám, ktoré rozhodujú o ich budúcej pozícii na trhu.