Ako môže firma investovať v období slabej dôvery a vysokej neistoty?

V predchádzajúcich blogoch sme sa venovali tomu, prečo slovenské firmy strácajú dôveru v ďalší vývoj ekonomiky, kde môže Slovensko hľadať nové zdroje rastu a akú úlohu v tom môžu zohrávať domáce technologické firmy a startupy.

Spoločná pointa bola jednoduchá: Slovensko nepotrebuje opustiť priemysel. Potrebuje z neho získať väčšiu časť hodnoty. To však neplatí iba pre štátne stratégie alebo veľké investície. Platí to aj pre samotné firmy. Každý podnik sa musí rozhodnúť, či bude v neistom prostredí čakať, alebo bude hľadať investície, ktoré mu pomôžu zvýšiť produktivitu, znížiť náklady a posilniť konkurenčnú pozíciu. Investovanie v dnešnom prostredí nie je jednoduché. Firmy čelia pomalému rastu európskej ekonomiky, geopolitickým rizikám, drahším vstupom, zmenám regulácie a neistému dopytu. Prirodzenou reakciou je opatrnosť. Opačným extrémom by však bolo úplné zastavenie investícií. Firma, ktorá príliš dlho odkladá modernizáciu, môže z krátkodobého hľadiska ušetriť hotovosť, ale zároveň stráca produktivitu, technologický náskok a schopnosť konkurovať. Kľúčom preto nie je ani bezhlavo expandovať, ani zastavovať investície. Kľúčovým je vedieť rozlišovať medzi rizikovou expanziou a investíciou, ktorá znižuje zraniteľnosť firmy.

Riziková expanzia je napríklad otvorenie novej výrobnej kapacity len na základe predpokladu, že dopyt bude automaticky rásť. Ak sa trh nevyvinie podľa očakávania, firma môže skončiť s vysokými fixnými nákladmi a nevyužitou kapacitou. Iný charakter majú investície do produktivity. Automatizácia, energetická efektívnosť, digitalizácia procesov, lepšie plánovanie výroby alebo kvalitnejšie riadenie zásob nemusia byť stávkou na optimistický vývoj trhu. Môžu firme pomôcť aj v slabšom období, pretože znižujú náklady, skracujú procesy a zlepšujú schopnosť reagovať. Práve takéto investície majú v neistom prostredí najväčší význam.

Prvou oblasťou je produktivita. Ak firma dokáže vyrobiť rovnaký objem s menšou spotrebou času, energie alebo materiálu, zvyšuje si odolnosť bez ohľadu na to, či ekonomika zrýchli alebo nie. Produktivita nie je iba veľké slovo z makroekonomických analýz. Pre podnik znamená konkrétne veci: menej prestojov, menej chýb, lepšie využitie ľudí, rýchlejšie dodanie zákazníkovi a vyššiu maržu.

Druhou oblasťou je energetická efektívnosť. Drahé a kolísavé ceny energií sú pre veľkú časť priemyslu významným rizikom. Investícia do úspor energie, vlastného merania spotreby, efektívnejších technológií alebo energetického manažmentu môže znižovať náklady a zároveň zlepšovať predvídateľnosť.

Treťou oblasťou je digitalizácia. Tá nemusí znamenať nákup zložitého systému alebo veľký IT projekt. Pre mnohé firmy môže začať jednoduchšie: lepšie dáta o zákazníkoch, zásobách, objednávkach, pohľadávkach, výrobe alebo maržiach. Firma, ktorá nemá spoľahlivé dáta, sa v neistom prostredí rozhoduje pomalšie a intuitívnejšie.

Štvrtou oblasťou je diverzifikácia zákazníkov. Podnik závislý od jedného veľkého odberateľa môže byť ziskový, ale veľmi zraniteľný. Strata kontraktu, zmena stratégie zákazníka alebo presun výroby môže ohroziť celý biznis. Investícia do obchodu, exportu, marketingu a nových zákazníckych segmentov preto nemusí byť luxusom. Môže byť poistkou proti závislosti.

Piatou oblasťou je vlastný produkt. Mnohé slovenské firmy majú technické schopnosti, výrobné skúsenosti a kvalitných ľudí, no dlhodobo vyrábajú najmä podľa zadania odberateľa. Prechod k vlastnému produktu, značke alebo technológii je náročný a rizikový. Zároveň však práve tam vzniká vyššia pridaná hodnota. Nie každá firma sa musí stať technologickým lídrom. Aj menší krok môže mať význam: vlastný doplnkový produkt, servisná služba, špecializované riešenie pre konkrétny typ zákazníka, softvérová nadstavba alebo úprava existujúceho výrobku pre nový trh.

Šiestou oblasťou sú ľudia. V čase neistoty môžu firmy obmedzovať náklady na školenia a rozvoj. To je pochopiteľné, ale krátkozraké, ak sa tým oslabí schopnosť zavádzať nové technológie, pracovať s dátami alebo získavať zákazníkov. Investícia do zručností nemusí byť veľká, ale mala by byť cielená na schopnosti, ktoré zvyšujú produktivitu a obchodný výkon.

Dôležité je aj poradie. Firma nemusí robiť všetko naraz. V neistom období má väčší zmysel vybrať menší počet projektov s jasnou návratnosťou než pripravovať veľkú transformačnú stratégiu bez konkrétneho výsledku.

Dobrá otázka pre manažment preto nie je iba: „Koľko môžeme investovať?“ Lepšia otázka znie: „Ktorá investícia nám zníži riziko, zvýši produktivitu alebo otvorí nový zdroj tržieb?“ Ak investícia iba zvyšuje kapacitu bez jasného dopytu, je riziková. Ak znižuje náklady, skracuje procesy, zlepšuje kvalitu alebo pomáha získať nových zákazníkov, môže byť rozumná aj v období slabej dôvery.

Firmy by zároveň nemali čakať, že všetky odpovede prídu zo štátnych stratégií. Štát môže zlepšiť podmienky, podporiť výskum, export, digitalizáciu alebo energetické úspory. No konkurenčná pozícia konkrétnej firmy sa vytvára v jej vlastných rozhodnutiach: do čoho investuje, akých zákazníkov hľadá, aké dáta sleduje a akú hodnotu chce vlastniť. V neistom období sa preto neoplatí deliť firmy na odvážne a opatrné. Dôležitejšie je deliť investície na také, ktoré len zvyšujú riziko, a také, ktoré firmu robia odolnejšou.

Slovenské podniky nemusia reagovať na slabú dôveru bezhlavou expanziou. Nemali by však ani zamrznúť. Najrozumnejšou cestou je selektívne investovať do oblastí, ktoré zvyšujú produktivitu, znižujú náklady, rozširujú zákaznícku základňu a posúvajú firmu bližšie k vlastnému produktu alebo technológii. Práve tak môže podnik rásť aj v prostredí, ktoré mu nedáva veľa istoty.
A práve tak môže slovenská ekonomika postupne získať viac hodnoty z toho, čo už dnes má.