- 22
- Júl
Digitálne euro vstupuje do fázy testovania.
- 0
Projekt digitálneho eura sa postupne posúva z teórie do praxe. Európska centrálna banka pokračuje v príprave novej digitálnej formy peňazí a v niektorých krajinách už prebiehajú pilotné testovania. Na Slovensku sa do nich zapája aj Tatra banka, ktorá overuje, ako by digitálne euro mohlo fungovať v každodennom používaní.
Väčšina ľudí už o digitálnom eure počula. Mnohí si však stále nie sú istí, čo si pod tým predstaviť. Je to náhrada hotovosti? Nový bankový účet? Alebo len ďalší spôsob platenia? A ak už dnes bez problémov platíme kartou alebo mobilom, prečo vôbec digitálne euro vzniká?
V tomto článku sa pozrieme na to, čo digitálne euro vlastne je, aké výhody má priniesť a prečo je okolo neho toľko diskusií.
O čom má byť digitálne euro?
Digitálne euro má byť digitálnou formou hotovosti vydávanou Európskou centrálnou bankou. Nepôjde o kryptomenu ani o nový bankový účet, ale o elektronický ekvivalent bankoviek a mincí. Stále teda pôjde o euro – iba v novej digitálnej forme.
Zámerom je vytvoriť verejné digitálne peniaze, ktoré budú fungovať popri hotovosti a súčasných platobných metódach. Hotovosť by pritom mala zostať zachovaná.
Aký je rozdiel medzi eurom na účte a digitálnym eurom?
Z praktického pohľadu pri platení medzi nimi nie je rozdiel. Ak má človek peniaze na účte v komerčnej banke, už dnes existujú iba v digitálnej podobe. Neexistuje trezor, v ktorom by boli fyzicky uložené peniaze zodpovedajúce zostatkom na všetkých bankových účtoch. Väčšina peňazí v ekonomike už dnes existuje iba ako elektronické záznamy.
Rozdiel medzi nimi teda nespočíva v technológii, ale v ich právnej povahe.
Dnešné peniaze na účte komerčnej banky predstavujú pohľadávku voči banke, banka je povinná klientovi vyplatiť jeho vklad a sú kryté reguláciou, kapitálom banky a systémom ochrany vkladov.
Digitálne euro by na rozdiel od bankového vkladu predstavovalo peniaze vydané priamo Eurosystémom. Nešlo by teda o záväzok komerčnej banky, ale o peniaze centrálnej banky – podobne ako eurobankovky.
V každodennom živote však tento rozdiel väčšina ľudí pravdepodobne nepocíti, pretože bankový systém v eurozóne funguje dlhodobo spoľahlivo.
Aké majú byť jeho výhody?
Európska centrálna banka uvádza niekoľko hlavných cieľov:
- Digitálne peniaze centrálnej banky – podobne ako bankovky by išlo o peniaze priamo garantované centrálnou bankou.
- Jednotné platby v celej eurozóne – digitálne euro by malo fungovať vo všetkých krajinách používajúcich euro bez ohľadu na konkrétnu banku.
- Vyššia konkurencia v platobnom sektore – Európa je dnes vo veľkej miere závislá od globálnych kartových spoločností. Digitálne euro má vytvoriť európsku alternatívu.
- Bezplatné základné používanie pre občanov – podľa súčasných plánov by občania za bežné používanie digitálneho eura nemali platiť poplatky.
- Offline platby – jednou z plánovaných funkcií je možnosť platiť aj bez internetového pripojenia.
Nahradí digitálne euro hotovosť?
Jednoznačne nie. Podľa súčasných plánov má hotovosť zostať zachovaná a digitálne euro ju má iba dopĺňať.
Prečo by ho mali ľudia chcieť používať?
Práve tu sa vedie najväčšia diskusia.
Pre bežného používateľa dnes fungujú platobné karty, okamžité prevody aj mobilné peňaženky veľmi dobre. Mnohí preto oprávnene kladú otázku, akú novú hodnotu digitálne euro prinesie.
Z pohľadu Európskej centrálnej banky nie je hlavným cieľom vytvoriť "rýchlejšiu kartu", ale zabezpečiť, aby aj v čoraz digitálnejšej ekonomike existovali verejné peniaze vydávané centrálnou bankou, podobne ako dnes existuje hotovosť.
Ide teda skôr o strategický projekt než o revolučnú novinku pre každodenného používateľa.
Pre občanov má byť základné používanie digitálneho eura bezplatné. Ani dnešné platby kartou však používateľ zvyčajne neplatí samostatným poplatkom pri pokladnici. Náklady kartového systému znáša najmä obchodník, ktorý ich môže nepriamo zahrnúť do cien. Potenciálnou výhodou digitálneho eura preto nie je úplné odstránenie nákladov, ale ich zníženie, väčšia transparentnosť a menšia závislosť od medzinárodných kartových spoločností.
Je digitálny jüan dôvodom, prečo Európa pripravuje digitálne euro?
Digitálny jüan býva v diskusiách často spomínaný, no je dôležité rozlišovať medzi technológiou a spôsobom jej využitia.
Čínsky digitálny jüan vzniká v odlišnom politickom a právnom prostredí. Keďže Čína už dnes využíva rozsiahle digitálne monitorovanie v rôznych oblastiach života, mnohí odborníci upozorňujú, že digitálna mena môže štátu poskytnúť ešte väčšie možnosti dohľadu nad finančnými tokmi.
To však neznamená, že každá digitálna mena centrálnej banky bude fungovať rovnakým spôsobom.
Pri digitálnom eure Európska centrálna banka deklaruje opačný prístup – projekt má byť navrhnutý s dôrazom na ochranu súkromia. Zároveň uvádza, že digitálne euro nemá byť programovateľnými peniazmi, pri ktorých by bolo možné určovať, na čo alebo dokedy ich možno použiť. Samozrejme, podobne ako pri každej novej technológii, aj tu prebieha odborná diskusia o tom, aké garancie ochrany súkromia budú v konečnom riešení zakotvené.
Bude štát vidieť všetky moje platby?
ECB deklaruje, že pri online platbách nebude mať prístup k údajom o nákupoch jednotlivcov a pri offline platbách má byť úroveň súkromia podobná hotovosti. To však neznamená, že online platby budú úplne anonymné. Aj pri digitálnom eure bude potrebné dodržiavať pravidlá proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Budú si môcť ľudia otvoriť účet priamo v Európskej centrálnej banke?
Nie.
Podľa súčasného návrhu si občania nebudú otvárať klasický účet priamo v Európskej centrálnej banke. Digitálne eurá budú síce predstavovať peniaze centrálnej banky, no k používateľom sa dostanú prostredníctvom komerčných bánk alebo iných poskytovateľov platobných služieb.
V praxi by to mohlo vyzerať tak, že vo svojej bankovej aplikácii pribudne digitálna eurová peňaženka. Používateľ si do nej prevedie určitú sumu zo svojho bežného účtu a následne ňou bude platiť podobne ako dnes kartou alebo mobilom. Z pohľadu používateľa sa teda spôsob platenia výrazne nezmení.
Prečo zostávajú súčasťou systému aj banky?
Jedným z cieľov digitálneho eura nie je nahradiť bankový sektor, ale doplniť existujúci finančný systém. Banky majú naďalej zabezpečovať kontakt so zákazníkom, overovanie totožnosti, mobilné aplikácie, zákaznícku podporu či riešenie reklamácií. Európska centrálna banka by naopak zabezpečovala samotné vydávanie digitálnych eur a základnú infraštruktúru.
Takýto model umožňuje využiť existujúce bankové služby a skúsenosti, pričom digitálne euro má rozšíriť možnosti digitálnych platieb bez zásadnej zmeny spôsobu, akým dnes väčšina ľudí používa svoje financie.
Čo z toho budeme mať?
To je pravdepodobne najdôležitejšia otázka celého projektu.
Ak už dnes platíte kartou, mobilom alebo okamžitými prevodmi, digitálne euro pravdepodobne neprinesie zásadne nový spôsob platenia. Vo väčšine bežných situácií bude používateľský zážitok veľmi podobný tomu, na čo sme zvyknutí dnes.
Jeho hlavný význam spočíva skôr v dlhodobej stratégii. Európska únia chce vytvoriť vlastnú digitálnu alternatívu k súčasným platobným systémom, zachovať existenciu verejných peňazí aj v digitálnom prostredí a posilniť odolnosť európskeho platobného systému do budúcnosti.
Pre bežného používateľa môžu byť výhodou bezplatné základné používanie, možnosť platiť v celej eurozóne jednotným spôsobom či plánovaná podpora offline platieb. Zatiaľ však nie je úplne zrejmé, či budú tieto výhody natoľko presvedčivé, aby ľudia popri dnešných kartách a mobilných peňaženkách začali digitálne euro vo väčšej miere využívať.
Z nášho pohľadu bude úspech digitálneho eura závisieť najmä od toho, či sa jeho používanie podarí čo najviac priblížiť dnešným platbám kartou. Ak bude potrebné spravovať ďalšiu peňaženku alebo manuálne presúvať peniaze medzi účtom a digitálnym eurom, pre väčšinu ľudí to pravdepodobne nebude dostatočne atraktívne. Ak však bude fungovať ako prirodzená európska alternatíva k dnešným kartovým schémam bez zmeny používateľských návykov, môže ísť o zaujímavý krok smerom k väčšej nezávislosti európskeho platobného systému. O tom, či sa digitálne euro stane úspešným, napokon nerozhodne technológia ani legislatíva. Rozhodnú samotní ľudia. Ak im prinesie skutočnú pridanú hodnotu, prirodzene si nájde svoje miesto. Ak nie, zostane len jednou z viacerých možností digitálneho platenia.
