- 16
- Júl
Slovenská ekonomika: Diel 4
- 0
Slovenské startupy: potenciál, limity a realita
V predchádzajúcom blogu sme sa venovali oblastiam, v ktorých môže Slovensko vybudovať nový zdroj rastu. Ukázali sme, že najväčší potenciál pravdepodobne neleží v opustení priemyslu, ale v jeho prepojení s batériami, elektromobilitou, energetikou, softvérom, automatizáciou, kyberbezpečnosťou, dronmi a vlastným vývojom.
Ak však má v týchto oblastiach vznikať vyššia pridaná hodnota, nestačia iba veľké zahraničné investície. Dôležité budú aj domáce firmy, ktoré dokážu vytvárať vlastné technológie, produkty a obchodné modely. Práve tu sa otvára otázka slovenských startupov.
V diskusii o budúcnosti slovenskej ekonomiky sa startupy často spomínajú ako jeden z možných zdrojov nového rastu. Dôvod je zrejmý. Úspešný startup môže vytvoriť vlastný produkt, rýchlo rásť, predávať v zahraničí a priniesť do ekonomiky vyššiu pridanú hodnotu bez toho, aby bol závislý od veľkého výrobného závodu.
Slovensko však zatiaľ nie je startupovou ekonomikou v štýle Estónska. Startupový ekosystém existuje, rastie a má niekoľko zaujímavých príkladov, no jeho rozsah je stále obmedzený. Preto by nebolo realistické tvrdiť, že startupy môžu v krátkom čase nahradiť priemysel alebo zásadne zmeniť výkonnosť celej ekonomiky.
Ich význam je inde: môžu ukázať, v ktorých oblastiach dokáže Slovensko vytvárať vlastné technológie, softvér, produkty a obchodné modely. Nemusia byť hlavným pilierom ekonomiky, ale môžu byť jej inovačnou špičkou.
Podľa Startup Report Slovensko 2025 sa prieskumu zúčastnilo 183 startupov a 41 investorov. Výsledky ukazujú, že takmer polovica startupov už dosahuje viac ako polovicu tržieb v zahraničí. To je dôležitý signál. Slovenský trh je malý, a preto firma s ambíciou rásť musí pomerne skoro rozmýšľať medzinárodne. Práve tu sa startupy líšia od veľkej časti bežného podnikania. Mnohé slovenské firmy zostávajú orientované na domáci trh, lokálne služby alebo subdodávky. Startup, ak má byť skutočne škálovateľný, musí vytvárať riešenie použiteľné aj mimo Slovenska. To však zároveň zvyšuje nároky na jeho rast.
Nestačí mať dobrý nápad alebo technické riešenie. Firma potrebuje vedieť predávať, získať zákazníkov, financovať vývoj, budovať tím a zvládnuť vstup na zahraničné trhy. Práve predaj a získavanie zákazníkov označilo 53 % startupov v reporte za najväčšiu výzvu. Toto je dôležitá pointa. Slovenský problém nemusí byť iba v nedostatku nápadov. Často je v schopnosti dostať produkt na trh, nájsť platiaceho zákazníka a premeniť technické riešenie na opakovateľný obchodný model.
Ďalšou slabinou je kapitál. Startupy často potrebujú financovanie ešte predtým, než dosiahnu stabilný zisk. Bankový úver na to zvyčajne nestačí, pretože mladá technologická firma nemá dostatok hmotného majetku ani predvídateľný cash flow. Preto je dôležitý rizikový kapitál, anjelskí investori a fondy, ktoré rozumejú vysokému riziku aj potenciálu rýchleho rastu. Slovensko v tejto oblasti zaostáva. Európsky inovačný rebríček ukazuje, že financovanie a podpora inovácií patria medzi jeho slabé miesta a výkonnosť vo venture kapitáli je výrazne pod priemerom Európskej únie. To znamená, že aj kvalitná firma môže naraziť na problém, keď potrebuje financovať rast, zahraničný predaj alebo ďalší vývoj produktu.
Startupový ekosystém tak čelí zvláštnemu paradoxu. Na jednej strane vznikajú firmy s medzinárodnou ambíciou. Na druhej strane prostredie, v ktorom rastú, im často neposkytuje dostatok kapitálu, skúseností, obchodných kontaktov a stabilných pravidiel. Výsledkom môže byť aj odchod časti firiem do zahraničia. Najmä ak startup získa lepší prístup k investorom, zákazníkom alebo talentu v inej krajine, presun sídla alebo časti tímu je preň prirodzeným rozhodnutím. Pre Slovensko je potom otázkou, koľko hodnoty, pracovných miest a daňových príjmov zostane doma. To však neznamená, že Slovensko by sa malo snažiť všetky startupy umelo udržať. Dôležitejšie je vytvoriť prostredie, v ktorom bude pre rastúcu firmu výhodné ponechať na Slovensku vývoj, vedenie, časť vlastníctva alebo ďalšie pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou.
Najväčší potenciál slovenských startupov pravdepodobne nevznikne v oblastiach úplne odtrhnutých od zvyšku ekonomiky. Väčšiu šancu majú tam, kde sa prepájajú s existujúcimi silnými stránkami krajiny. Slovensko má priemysel, automobilový sektor, energetiku, technické univerzity, kyberbezpečnostné firmy a rastúci záujem o batérie, drony, robotiku či priemyselnú AI. Startupy môžu v týchto oblastiach vyvíjať softvér, senzory, analytické nástroje, bezpečnostné riešenia, energetické systémy alebo technológie pre výrobu. Práve prepojenie startupov s existujúcim priemyslom môže byť pre Slovensko dôležitejšie než snaha kopírovať čisto digitálny estónsky model. Priemyselné firmy môžu startupom poskytnúť prvého zákazníka, testovacie prostredie a referenciu. Startupy zase môžu priniesť rýchlosť, softvér, automatizáciu a nové obchodné modely. Ak sa toto prepojenie podarí, startupy nebudú stáť mimo hlavnej ekonomiky. Stanú sa súčasťou modernizácie priemyslu, energetiky, logistiky, zdravotníctva alebo bezpečnosti.
Zároveň však treba zostať realistický. Startupy samy o sebe nevyriešia slabý rast produktivity celej ekonomiky. Nepremenia Slovensko na inovačnú krajinu, ak sa nezmodernizujú aj existujúce podniky, verejná správa, školstvo a kapitálový trh. Ich úloha je skôr doplnková, ale strategicky dôležitá. Môžu vytvárať nové produkty, prilákať talent, priniesť medzinárodný kapitál a ukázať, že aj zo Slovenska sa dá budovať firma pre globálny trh. Preto by sa úspech startupovej politiky nemal merať iba počtom založených firiem alebo objemom poskytnutých grantov. Dôležitejšie je, koľko startupov získava platiacich zákazníkov, rastie v tržbách, predáva v zahraničí, zamestnáva odborníkov a zostáva prepojených so slovenskou ekonomikou. Slovenské startupy teda nie sú zázračným riešením. Sú však testom toho, či krajina dokáže vytvárať vlastné produkty, financovať riziko, prepájať technológie s trhom a pomáhať firmám rásť za hranice.
Ak sa to podarí, startupy nebudú náhradou priemyslu. Budú jedným zo spôsobov, ako v ekonomike získať viac hodnoty.
