Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je kvalita vody na kúpaliskách v Európskej únii veľmi vysoká. V roku 2025 bolo približne 85 % kúpaliskových vôd v EÚ hodnotených ako výborné a 96 % splnilo aspoň minimálne požiadavky európskej legislatívy.

Na prvý pohľad ide o veľmi pozitívnu správu. Európa za posledné desaťročia výrazne zlepšila čistenie odpadových vôd, kanalizačné siete aj systematické monitorovanie miest určených na kúpanie. Tieto čísla však treba čítať správne. Hodnotenie EEA neznamená, že všetka voda v Európe je ekologicky čistá alebo bez chemických rizík. Znamená najmä to, že voda na oficiálne sledovaných kúpaliskách vo väčšine prípadov spĺňa mikrobiologické kritériá dôležité pre bezpečné kúpanie. Rozdiel je podstatný. Jedna vec je, či je voda vhodná na kúpanie z pohľadu fekálnych baktérií. Druhá vec je, či je vodné prostredie bez pesticídov, PFAS, farmaceutík, živín, priemyselných látok alebo iných foriem znečistenia. Oficiálne čísla preto nie sú nepravdivé. Hodnotia však menej vecí, než si mnohí ľudia pri titulku o „čistej vode v Európe“ predstavia.

Čo vlastne EEA meria?

Kvalita vody na kúpanie sa v Európe hodnotí podľa smernice o vode na kúpanie. Tá sa zameriava najmä na dva mikrobiologické ukazovatele: baktériu E. coli a intestinálne enterokoky. Tieto baktérie sú dôležité preto, že signalizujú fekálne znečistenie vody. Môžu pochádzať z komunálnych odpadových vôd, kanalizačných prepadov, poľnohospodárskeho znečistenia alebo z iných zdrojov, pri ktorých sa do vody dostávajú splašky alebo výkaly zvierat. Pre človeka, ktorý sa ide kúpať, ide o veľmi praktický ukazovateľ. Vysoké hodnoty týchto baktérií môžu znamenať vyššie riziko tráviacich, kožných alebo iných infekcií. Preto má zmysel ich pravidelne sledovať a podľa nich hodnotiť, či je voda vhodná na kúpanie. Z tohto pohľadu sú výsledky EEA dobrou správou. Európa za posledné desaťročia výrazne zlepšila čistenie odpadových vôd, kanalizačnú infraštruktúru a monitoring kúpalísk. Mnohé miesta, ktoré by v minulosti mali problém splniť hygienické požiadavky, dnes dosahujú dobré alebo výborné výsledky. Lenže práve tu vzniká prvé nedorozumenie. Keď voda získa hodnotenie „excellent“, neznamená to, že bola komplexne testovaná na všetky možné formy znečistenia. Zároveň ide o pohľad na viaceré roky po sebe.

Prečo sa hodnotenie pozerá na viac rokov?

Podľa kritikov je nesprávne, že oficiálna klasifikácia mieša aktuálnu sezónu s predchádzajúcimi rokmi. Klasifikácia kvality vody sa vo všeobecnosti nerobí iba na základe poslednej vzorky alebo jednej sezóny. Hodnotenie vychádza zo súboru vzoriek z aktuálnej kúpacej sezóny a troch predchádzajúcich sezón. Zmyslom je získať stabilnejší obraz o dlhodobej kvalite konkrétneho kúpaliska. Jedna náhodne horšia vzorka nemusí hneď znamenať, že dané miesto je dlhodobo nekvalitné. Rovnako jedna dobrá sezóna nemusí automaticky znamenať, že problémové miesto sa trvalo zlepšilo. Táto metodika má ako výhodu, tak aj nevýhodu. Výhodou je, že výsledok nie je príliš citlivý na krátkodobé výkyvy. Klasifikácia tak lepšie ukazuje, či má miesto dlhodobo dobrú alebo zlú kvalitu vody. Nevýhodou je, že dlhodobejšie hodnotenie môže zakryť čerstvé zhoršenie. Ak sa voda v poslednom období znečistí, historicky dobré výsledky môžu ešte nejaký čas držať celkové hodnotenie na vyššej úrovni. Preto je dôležité rozlišovať medzi dlhodobým ratingom a aktuálnou bezpečnosťou. Hodnotenie „excellent“ hovorí, že dané miesto malo dlhodobo veľmi dobrú mikrobiologickú kvalitu. Neznamená však automaticky, že voda je bezpečná v každom konkrétnom dni, napríklad hneď po silnej búrke.

Čo sa deje pri krátkodobom znečistení?

Ďalšia kritika sa týka toho, že zlé vzorky môžu byť za určitých okolností vylúčené z hodnotenia, ak súvisia s krátkodobým znečistením. Krátkodobé znečistenie môže vzniknúť napríklad po silnom daždi, keď sa do vody dostane znečistenie z kanalizácie, povrchového odtoku alebo poľnohospodárskej krajiny. V takýchto situáciách môže byť voda dočasne nevhodná na kúpanie, hoci jej dlhodobý stav je dobrý. Metodika umožňuje takéto udalosti riešiť osobitne. Ak je krátkodobé znečistenie jasne identifikované a sú splnené pravidlá informovania verejnosti a následného odberu vzoriek, niektoré vzorky sa môžu pri klasifikácii nahradiť. Kritici to interpretujú ako „zametanie pod koberec“. To je však príliš zjednodušené. Zmyslom pravidla nie je tvrdiť, že znečistenie neexistovalo. Zmyslom je odlíšiť bežný dlhodobý stav vody od mimoriadnej krátkodobej udalosti. Problém je skôr v tom, že pre človeka, ktorý sa chce kúpať dnes popoludní, môže byť krátkodobá udalosť dôležitejšia než štvorročný priemer. Ak sa voda znečistí po búrke, plavca nezachráni informácia, že lokalita bola v posledných rokoch hodnotená ako výborná. Potrebuje aktuálne varovanie a jasnú informáciu, či je kúpanie v daný deň bezpečné. Oficiálne hodnotenie preto treba vnímať ako dlhodobú známku lokality, nie ako náhradu aktuálneho monitoringu.

Čo štatistika vody na kúpanie nezachytáva?

Najdôležitejšia výhrada voči oficiálnym číslam sa týka toho, čo sa v nich vôbec nemeria. Smernica o vode na kúpanie sa zameriava na mikrobiologické riziká, najmä fekálne baktérie. To je dôležité pre zdravie ľudí pri kúpaní, ale nie je to kompletný obraz stavu vôd. Do riek, jazier, podzemných vôd a morí sa môžu dostávať aj pesticídy, priemyselné látky, farmaceutiká, mikroplasty, živiny z poľnohospodárstva alebo PFAS, teda látky známe ako „večné chemikálie“. Tieto problémy sa sledujú v iných rámcoch environmentálnej politiky, najmä cez širšie hodnotenie stavu vôd, nie cez klasifikáciu kúpaliskovej vody. To znamená, že voda môže byť výborná na kúpanie podľa sledovaných baktérií, ale stále môže čeliť iným ekologickým alebo chemickým problémom, o ktorých sú nedostatočné informácie.

Prečo sú pobrežné vody často hodnotené lepšie než rieky a jazerá?

Zaujímavým detailom je rozdiel medzi pobrežnými a vnútrozemskými vodami. V EÚ dosahujú pobrežné kúpaliská vyšší podiel výborného hodnotenia než rieky a jazerá. Dáva to však aj logický zmysel. Rieky a jazerá sú citlivejšie na lokálne znečistenie. Silný dážď, poľnohospodársky odtok, kanalizačný prepad alebo menšia čistiareň odpadových vôd môžu rýchlo ovplyvniť kvalitu vody. V mori sa naopak znečistenie často viac rozriedi, hoci ani tam riziká nezmiznú. Pre vnútrozemské krajiny je to dôležité. Dobrá kvalita vody na kúpanie nie je len otázkou pláže. Súvisí s tým, ako krajina hospodári s dažďovou vodou, kanalizáciou, poľnohospodárstvom, čističkami a krajinou okolo vodných tokov. To je relevantné aj pre Slovensko. Nemáme more, a preto sú naše prírodné kúpaliská, jazerá a vodné nádrže viac závislé od lokálnych podmienok. Kvalita vody sa môže meniť podľa počasia, prítoku z okolia, rekreačného tlaku aj stavu infraštruktúry.

Aký je záver?

Najjednoduchší záver je tento: oficiálne údaje o kúpaliskových vodách sú užitočné, ale treba vedieť, čo hovoria. Ak EEA uvádza, že väčšina kúpaliskových vôd v EÚ je výborná, je to pozitívna informácia. Znamená to, že z pohľadu sledovaných baktérií sú oficiálne kúpaliská vo veľmi dobrom stave a Európa v tejto oblasti urobila významný pokrok. Zároveň však tieto údaje netreba zamieňať s celkovou ekologickou alebo chemickou čistotou vôd. Voda označená ako „excellent“ nemusí byť automaticky bez pesticídov, PFAS, farmaceutík, chemikálií alebo iných látok. Rovnako nemusí byť bezpečná hneď po krátkodobej udalosti, napríklad po prudkom daždi alebo kanalizačnom prepade. Pre verejnosť z toho vyplýva praktická rada: dlhodobé hodnotenie lokality je dobrý orientačný údaj, ale pri kúpaní treba sledovať aj aktuálne upozornenia, najmä po búrkach, prívalových dažďoch alebo v lokalitách so známymi problémami.