Batériové úložiská energie, známe pod skratkou BESS z anglického Battery Energy Storage System, sa v posledných rokoch stali jednou z kľúčových technológií modernej energetiky. V zahraničí sa bežne používajú na stabilizáciu elektrizačnej sústavy, integráciu obnoviteľných zdrojov, znižovanie špičiek a poskytovanie podporných služieb. Na Slovensku sa však okolo nich rozvinul spor: SEPS pozastavila certifikácie samostatných batériových úložísk pre niektoré podporné služby a časť trhu to vníma ako faktické brzdenie alebo blokovanie rozvoja BESS.

Táto téma nie je čiernobiela. SEPS má v niektorých technických argumentoch pravdu. Batérie naozaj nie sú klasické elektrárne a majú obmedzenú zásobu energie. Problém je skôr v tom, či je slovenská reakcia primeraná, transparentná a porovnateľná s tým, ako sa rovnaká technológia zavádza v iných európskych krajinách.

Čo to vlastne BESS je?

BESS je batériový systém na uskladňovanie elektriny. V praxi ide o veľkokapacitné batérie, výkonovú elektroniku, riadiaci systém, meranie, ochrany a pripojenie do siete.

Zjednodušene: keď je elektriny veľa, batéria ju vie odobrať zo siete a uložiť. Keď je elektriny málo alebo je potrebné rýchlo stabilizovať sústavu, batéria ju vie dodať späť.

BESS sa používa najmä na:

• vyrovnávanie výroby a spotreby elektriny,
• stabilizáciu frekvencie v sieti,
• ukladanie elektriny z obnoviteľných zdrojov,
• znižovanie preťaženia siete,
• poskytovanie podporných služieb,
• zálohovanie pri výpadkoch,
• obchodovanie s rozdielmi cien elektriny počas dňa.

Pre elektrizačnú sústavu je dôležité najmä to, že batéria dokáže reagovať veľmi rýchlo. Pri niektorých službách dokonca rýchlejšie ako klasické zdroje. To je dôvod, prečo sa BESS v zahraničí stali bežnou súčasťou trhu s flexibilitou.

Čo sú podporné služby a prečo sú dôležité?

Elektrizačná sústava musí byť v každom okamihu v rovnováhe. Výroba elektriny sa musí prakticky neustále rovnať spotrebe. Ak sa rovnováha naruší, mení sa frekvencia siete. Pri väčšej odchýlke môže dôjsť k technickým problémom alebo až k výpadkom (blackout) – mnohí argumentujú španielskym príkladom (z roku 2025) – no tam to bolo odlišné. Príčiny tohto blackoutu sa spájali najmä s napäťovou nestabilitou, reťazovým odpájaním výroby a ďalšími faktormi, nie BESS. Práve BESS by im v ich prípade pomohli. Pomohli by najmä také BESS, ktoré sú technicky nastavené na podporu siete — najmä na riadenie napätia, jalového výkonu, rýchlu stabilizáciu a prípadne grid-forming režim.

Na udržiavanie rovnováhy slúžia podporné služby. Poskytujú ich elektrárne, priemyselné podniky, agregátori flexibility a v moderných systémoch aj batériové úložiská.

Medzi dôležité typy služieb patria napríklad:

• FCR – veľmi rýchla primárna regulácia frekvencie,
• aFRR – automatická sekundárna regulácia,
• mFRR – manuálna regulačná záloha.

Práve pri aFRR a mFRR vznikol na Slovensku spor. SEPS sa obáva, že batéria síce vie reagovať rýchlo, ale nemusí mať dostatok energie pri dlhšej aktivácii služby. Práve preto ich obmedzuje.

Ako SEPS obmedzuje BESS na Slovensku?

SEPS, teda Slovenská elektrizačná prenosová sústava, v marci 2024 oznámila, že dočasne pozastavuje certifikácie zariadení s obmedzenou zásobou energie. V praxi sa to týka najmä batériových úložísk. SEPS uviedla, že tak urobila v záujme bezpečnosti sústavy a porovnateľnej kvality podporných služieb medzi rôznymi typmi zariadení.

Dôležité je povedať, že nejde o formálny zákaz stavať batérie ako také. Batériové úložiská sa na Slovensku môžu budovať. Problém je inde: ak samostatná BESS nemôže získať certifikáciu na poskytovanie niektorých podporných služieb, zhoršuje sa jej ekonomika. Veľká časť investičného modelu batériových úložísk totiž stojí práve na príjmoch z flexibility a podporných služieb.

Preto sa dá povedať, že SEPS nemusí formálne „blokovať výstavbu“, ale jej rozhodnutie môže mať praktický efekt brzdenia investícií do samostatných BESS.

Prečo SEPS tvrdí, že je opatrnosť potrebná?

Argument SEPS stojí na pomerne jednoduchom technickom fakte: batéria má obmedzenú zásobu energie.

Klasická elektráreň, ak má palivo a je technicky dostupná, vie dodávať výkon dlhšie. Batéria však môže dodať len toľko energie, koľko má uložené. Ak poskytuje regulačnú službu príliš dlho, môže sa vybiť. Ak má naopak odoberať prebytočnú elektrinu zo siete, môže sa nabiť na maximum a ďalej už elektrinu neodoberie.

SEPS preto tvrdí, že pri dlhodobejšej aktivácii podporných služieb môže vzniknúť riziko, že batéria nedodá službu v požadovanej kvalite. Podľa SEPS bola zadaná aj štúdia, ktorá mala posúdiť vplyv BESS na poskytovanie služieb aFRR a mFRR. Výsledky štúdie majú byť následne zapracované do prevádzkového poriadku a technických podmienok SEPS.

Tento základný technický argument je pravdivý. Batérie naozaj majú energetický limit. Otázka však znie: je správnou odpoveďou pozastaviť certifikácie samostatných BESS, alebo nastavenie presných pravidiel, za ktorých môžu službu bezpečne poskytovať?

Čo na to hovorí SAPI?

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) dlhodobo kritizuje, že prístup k batériám na Slovensku nie je dostatočne transparentný a technologicky neutrálny. Podľa SAPI by sa limity batérií mali riešiť technickými podmienkami, certifikáciou, pravidlami pre stav nabitia a kontrolou dodávky služby, nie plošným stop-stavom.

V máji 2026 SAPI podľa medializovaných informácií požiadala Európsku komisiu o preverenie slovenských pravidiel pre batériové úložiská. Dôvodom je najmä to, že stop-stav pre samostatné batérie trvá od marca 2024 a plné znenie štúdie, o ktorú sa SEPS opiera, nebolo verejne sprístupnené.

Jadro výhrady SAPI je teda takéto: ak existujú technické riziká, treba ich pomenovať, zmerať a premietnuť do pravidiel. Nie je však primerané vylúčiť celú technológiu bez toho, aby trh videl metodiku, dáta a presné dôvody.

A čo na to ÚRSO?

Z verejných vyjadrení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vyplýva, že úrad vníma batériové úložiská ako dôležitú, ale zároveň rizikovú technológiu, ktorej rozvoj musí rešpektovať technické limity elektrizačnej sústavy.

ÚRSO v roku 2025 upozornil, že kapacita zariadení na uskladňovanie energie vo vybraných európskych krajinách výrazne rástla a že batériové úložiská sa stávajú súčasťou energetickej budúcnosti. Zároveň však zdôraznil potrebu pravidiel a rešpektovania limitov siete.

Čo je pravda na tom, čo tvrdí SEPS?

Pravda je, že batérie majú obmedzenú zásobu energie. To nie je názor, ale technický fakt.

Ak batéria ponúkne napríklad 10 MW výkonu, neznamená to automaticky, že tých 10 MW vie dodávať ľubovoľne dlho. Potrebujeme poznať aj jej energetickú kapacitu v MWh. Batéria s výkonom 10 MW a kapacitou 10 MWh vydrží pri plnom výkone približne jednu hodinu. Batéria s výkonom 10 MW a kapacitou 40 MWh vydrží štyri hodiny.

Pri podporných službách preto nestačí otázka: „Ako rýchlo vie batéria reagovať?“ Treba sa pýtať aj:

• Koľko energie má reálne k dispozícii?
• Ako dlho vie službu poskytovať?
• V akom stave nabitia vstupuje do obchodného intervalu?
• Vie sa po aktivácii dostať späť do bezpečného pásma?
• Posiela prevádzkovateľovi sústavy údaje v reálnom čase?
• Čo sa stane, ak službu nedodá?

V tomto má SEPS racionálny základ. Ak by sa certifikovali batérie bez pravidiel pre stav nabitia a dostupnú energiu, mohlo by to ohroziť kvalitu podporných služieb.

Čo je na postoji SEPS problematické?

Problematický nie je samotný technický argument. Problematická je šírka a dĺžka obmedzenia.

V zahraničí sa rovnaký problém väčšinou nerieši tým, že sa samostatné batérie plošne odstavia z trhu. Rieši sa pravidlami. Batéria musí preukázať minimálnu energetickú kapacitu, schopnosť dodávky počas definovaného času, manažment stavu nabitia, telemetriu, záložný plán a zodpovednosť za nedodanie služby.

Slovenský prístup pôsobí skôr ako: „Najprv stop, potom pravidlá.“ To môže byť z pohľadu bezpečnosti pochopiteľne opatrné, ale z pohľadu trhu to vytvára neistotu. Investori nevedia, za akých podmienok budú môcť BESS prevádzkovať. Dodávatelia technológií nevedia plánovať. Agregátori flexibility nevedia skladať portfóliá. A spotrebitelia prichádzajú o časť potenciálu lacnejšej flexibility.

Najväčšia slabina je transparentnosť. SEPS zverejnila informácie o výsledkoch štúdie, ale nie plnú metodiku a dáta. Bez toho je ťažké posúdiť, či ide o špecifické riziko slovenskej sústavy, alebo o konzervatívne rozhodnutie, ktoré ide nad rámec európskej praxe.

Ak v zahraničí BESS fungujú, znamená to, že SEPS sa mýli?

Nie úplne. Zahraničná prax neznamená, že každá batéria je automaticky vhodná na každú službu. Elektrizačné sústavy sa líšia, trhy sa líšia, pravidlá sa líšia a rozdielna môže byť aj štruktúra zdrojov.

Ale zahraničná prax ukazuje niečo veľmi dôležité: batérie sa dajú bezpečne zapojiť do trhu s podpornými službami, ak existujú dobré pravidlá.

To je podstatné. Ak by boli samostatné BESS principiálne nevhodné alebo nebezpečné, videli by sme podobné plošné stop-stavy aj v krajinách, ktoré ich dnes zavádzajú vo veľkom. Namiesto toho vidíme snahu o technické požiadavky, certifikáciu, monitoring a dynamické riadenie dostupnosti.

Z toho vyplýva, že otázka nemá znieť: „Sú batérie dobré alebo zlé?“ Správna otázka je: Aké pravidlá potrebujeme, aby batérie poskytovali služby bezpečne a férovo?

Prečo je BESS dôležitá pre Slovensko?

Slovensko bude v najbližších rokoch potrebovať viac flexibility. Dôvodov je viac: rastúci podiel obnoviteľných zdrojov, elektrifikácia priemyslu a dopravy, meniace sa odberové špičky, väčšie cenové rozdiely počas dňa a potreba rýchlejšej reakcie sústavy na odchýlky. Flexibilitu budú potrebovať nielen prenosová a distribučné sústavy, ale aj priemysel a odberatelia, ktorí budú hľadať spôsoby, ako znižovať svoje náklady na elektrinu.

Batérie nie sú jediným riešením. Slovensko bude potrebovať aj flexibilný odber, prečerpávacie elektrárne, plynové zdroje, riadenie spotreby, agregáciu, lepšie trhové signály a posilňovanie sietí. BESS však patrí medzi najrýchlejšie nasaditeľné technológie flexibility. Vie reagovať veľmi rýchlo, môže pomáhať pri vyrovnávaní výroby a spotreby, pri stabilizácii frekvencie, pri integrácii obnoviteľných zdrojov a pri znižovaní záťaže siete v kritických momentoch.

Netreba pritom zabúdať, že slovenská elektrizačná sústava nie je izolovaný ostrov. Je súčasťou prepojenej európskej sústavy a funguje v úzkej väzbe s okolitými krajinami. To neznamená, že Slovensko nemá svoje špecifické technické podmienky alebo že SEPS nemá chrániť domácu prenosovú sústavu. Znamená to však, že pri posudzovaní BESS by sme nemali ignorovať skúsenosti krajín, ktoré sú súčasťou toho istého európskeho energetického priestoru.

Ak batériové úložiská dokážu bezpečne poskytovať flexibilitu v Česku, Rakúsku, Nemecku, Belgicku alebo iných európskych krajinách, nemožno ich na Slovensku automaticky označiť za principiálne nevhodné. Samozrejme, každá krajina má vlastnú skladbu zdrojov, inú štruktúru siete a odlišné regulačné pravidlá. Základné fyzikálne vlastnosti batérií sú však rovnaké a európsky trh s elektrinou sa čoraz viac prepája aj v oblasti regulačnej energie a flexibility.

Preto by slovenská diskusia nemala stáť na otázke, či sú BESS ako technológia dôveryhodné. Na túto otázku už čiastočne odpovedá európska prax. Správnejšia otázka je, aké konkrétne pravidlá, limity a kontrolné mechanizmy potrebuje slovenská sústava, aby sa táto technológia dala bezpečne využívať aj u nás. Ak susedné a prepojené sústavy dokážu batérie integrovať cez technické požiadavky, certifikáciu, monitoring stavu nabitia a sankcie za nedodanie služby, Slovensko, resp. v tomto prípade SEPS by mala jasne vysvetliť, prečo by rovnaký alebo podobný prístup nemal fungovať aj u nás.

Ak Slovensko nastaví pravidlá zle, alebo s nimi bude dlho váhať, môže sa stať, že investície pôjdu inde. Potom budeme flexibilitu nakupovať drahšie, oneskorene alebo zo zahraničia. V prepojenej európskej sústave by to znamenalo paradox: Slovensko by sa spoliehalo na flexibilitu, ktorú umožní rozvíjať niekto iný, zatiaľ čo doma by sa jej rozvoj brzdil.

Aké by malo byť riešenie pre Slovensko?

Slovensko nepotrebuje ani bezbrehé otvorenie trhu, ani dlhodobé brzdenie batérií. Potrebuje technologicky neutrálne, merateľné a transparentné pravidlá.

Prvé opatrenie by malo byť zrušenie plošného stop-stavu a jeho nahradenie prechodným certifikačným režimom. BESS by mala byť pripustená do podporných služieb vtedy, ak preukáže, že spĺňa požiadavky konkrétnej služby.

Druhé opatrenie je zavedenie minimálneho trvania dodávky. Iné pravidlá môžu platiť pre FCR, iné pre aFRR a iné pre mFRR. Nie je dôvod hádzať všetky služby a všetky batérie do jedného vreca.

Tretie opatrenie je povinný real-time monitoring. SEPS by mala v reálnom čase vidieť stav nabitia, dostupnú energiu smerom nahor a nadol, dostupný výkon, technické obmedzenia a poruchové stavy.

Štvrté opatrenie je povinný manažment stavu nabitia. Batéria by nemala vstupovať do aukcie alebo obchodného intervalu s výkonom, ktorý reálne nevie garantovať. Ak jej stav nabitia nestačí, musí ponúknuť nižší výkon.

Piate opatrenie je dynamická certifikácia. Batéria môže mať technický strop napríklad 20 MW, ale jej dostupný výkon pre konkrétny interval môže byť len 12 MW, ak tomu zodpovedá stav nabitia.

Šieste opatrenie je povolenie agregácie. BESS by nemala byť posudzovaná len ako osamotené zariadenie. Môže byť súčasťou portfólia spolu s výrobou, odberom, priemyselnou flexibilitou a inými batériami.

Siedme opatrenie sú sankcie za nedodanie služby. Ak batéria ponúkne výkon a nedodá ho, má niesť zodpovednosť. Pri opakovanom zlyhaní môže prísť o časť certifikácie alebo byť dočasne vyradená. To je férovejšie než predpokladať nespoľahlivosť celej technológie vopred.

Ôsme opatrenie je zverejnenie metodiky štúdie SEPS. Nemusia byť zverejnené citlivé údaje o sústave, ale mali by byť verejné hlavné predpoklady, scenáre, modelované situácie, požiadavky na MWh/MW a dôvody, prečo nestačia miernejšie opatrenia.

Deviate opatrenie je pilotný režim pre samostatné BESS. Slovensko by mohlo vyhradiť obmedzený objem podporných služieb pre batérie, prísne ich monitorovať a po 12 až 18 mesiacoch vyhodnotiť reálne dáta. Ak batérie zlyhajú, SEPS bude mať dôkaz. Ak nezlyhajú, trh sa môže postupne otvoriť.

Ako by mohlo znieť rozumné slovenské pravidlo?

„Samostatné batériové úložiská môžu poskytovať podporné služby, ak preukážu požadovaný výkon, dostupnú energiu, stav nabitia, schopnosť obnovy po aktivácii, telemetriu v reálnom čase a zodpovednosť za nedodanie služby.“

Je to technologicky neutrálne. Nehovorí to, že batérie sú vždy dobré. Nehovorí to ani, že batérie sú nebezpečné. Hovorí to, že rozhodovať má reálna schopnosť dodať službu.

Ak batéria podmienky splní, má byť pripustená. Ak ich nesplní, nemá byť certifikovaná. Ale nemá byť vylúčená len preto, že je batéria.

Problém nie je BESS, problém sú pravidlá

Spor o batériové úložiská na Slovensku nie je sporom medzi bezpečnosťou siete a zelenou technológiou. Je to spor o to, ako rýchlo, transparentne a férovo vie Slovensko zavádzať nové zdroje flexibility.

SEPS má pravdu, že batérie majú technické limity. Má pravdu aj v tom, že podporné služby musia byť spoľahlivé. Elektrizačná sústava nie je priestor na experimenty bez pravidiel.

Kritici SEPS však majú pravdu v tom, že dlhodobý stop-stav samostatných BESS pôsobí ako neprimerane tvrdé riešenie, najmä ak nie je verejne dostupná metodika, ktorá by ho presvedčivo odôvodňovala. V zahraničí sa batérie bežne integrujú do trhov s flexibilitou, ale podliehajú technickým požiadavkám, prekvalifikácii a monitoringu.

Slovensko by preto nemalo stáť pred otázkou, či batérie áno alebo nie. Správna otázka znie:

Ako nastaviť pravidlá tak, aby batérie pomáhali sústave, znižovali náklady a zároveň neohrozovali bezpečnosť dodávky elektriny?

Odpoveďou nie je slepá liberalizácia. Ale nie je ňou ani dlhodobé brzdenie. Odpoveďou sú transparentné pravidlá, pilotné overenie, real-time dáta, dynamická certifikácia a zodpovednosť za výkon.

Presne tam by sa mala slovenská debata o BESS posunúť.