Konflikt okolo Iránu je výsledkom viacerých príčin, v tomto blogu sa však pozrieme na to, čo Vás zaujíma najviac - jeho ekonomické dopady.

Útoky v oblasti zasahujú infraštruktúru, ropné a plynové zariadenia v Iráne, ako aj Perzskom zálive a okolitých krajinách. Často spomínané je aj blokovanie Hormuzského prielivu, ktorým prechádza približne 20 % svetovej ropy, ako aj zvýšené riziko prepravy cez Červené more.

Výsledkom je narušenie dodávok, panika na trhoch a prudký rast cien energií globálne. Panika na trhoch pritom sama o sebe nie je až taká významná, pretože trhy reagujú často ešte skôr než dôjde k reálnemu nedostatku – stačí riziko výpadku. Dnes sa už však dajú konštatovať aj pozorovateľné ekonomické dopady v Európe a na Slovensku.

Ekonomické dopady

V Európe cena plynu od začiatku konfliktu stúpla v priemere o 50 %. Sú však aj krajiny, kde to bolo výrazne viac. Napríklad vo Francúzsku stúpla až o 81 % a v Nemecku o 74,1 %. Už v prvých týždňoch tak ceny plynu vyskočili z 31 € na 45 €/MWh. Ide tak o energetický šok podobný kríze po vojne na Ukrajine.

Ceny ropy globálne stúpli o 27 % až 60 %, v závislosti od mixu dodávateľov, ktorých krajiny využívajú.

Prečo Európa reaguje silno?

EÚ z oblasti dováža približne 57 % energie (plyn a ropa), pričom v dôsledku nedostatku fyzickej ponuky sa zvyšuje konkurencia o LNG. Zároveň platí, že v Európe je cena elektriny často určovaná najdrahším zdrojom - plynom. Výsledkom tak je zdraženie elektriny v niektorých regiónoch až o desiatky percent.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko?

Slovensko je v tejto situácii zraniteľnejšie než priemer EÚ, pretože má vysoký podiel plynu na vykurovaní a priemysle, ceny elektriny sú viazané na plyn a je silne integrované do európskeho trhu.

Domácnosti však v praxi pocítia menší nárast kvôli reguláciám. Naopak firmy a najmä priemysel však pocítia plný dopad, náklady na energie porastú v desiatkach percent, čo sa následne odzrkadlí na cenách v obchodoch a teda inflácii.

Obnoviteľné zdroje

Aj práve preto myšlienka energetickej nezávislosti cez obnoviteľné zdroje naberá na sile. Pre Európu nie sú len ekologické, ale aj strategické a bezpečnostné. Ich výhody totiž spočívajú aj v nezávislosti od dovozu energií, zvyšujú stabilitu cien bez geopolitických šokov, znižujú kolísavosť ekonomiky a decentralizujú energetickú sieť, čím znižujú riziko výpadkov.

Aj vďaka tomuto konfliktu bolo možné pozorovať, že krajiny s vysokým podielom budovania energetickej nezávislosti – napríklad Švédsko a Dánsko mali menšie dopady na ceny než zvyšok Európy.

Čo ďalej?

To, ako sa konflikt bude vyvíjať, nedokáže nikto predvídať, no sú isté scenáre, podľa ktorých sa dá odhadnúť, čo sa bude diať.

• Ak konflikt eskaluje, dôjde k ďalšiemu rastu cien energií, ktorý môže smerovať až k spôsobeniu recesie,
• Ak sa naopak začne stabilizovať, ceny môžu začať mierne klesať, no volatilita na trhoch ešte nejakú dobu zostane. Podľa OECD by v prípade stabilizácie a znižovania napätia mohol rast HDP byť na úrovni 3,2 %.

Čo hovoria dáta a analýzy

Už v súčasnosti tak vieme očakávať rast ceny plynu na úrovni približne 65 až 70 %.

Ropa by mala globálne krátkodobo zdražieť o približne 50 až 60 %, pričom podľa niektorých pesimistickejších scenárov sa ukazuje aj možnosť zdraženia o 65 %. Fyzická ponuka ropy pritom klesne o približne 13 % (globálne).

V prípade elektriny vo viac závislých krajinách dôjde k 12 % zdraženiu. Cenové skoky v prípade elektriny sú však špecifické pre závislejšie krajiny, kým napríklad Portugalsko a Španielsko pozorujú pokles ceny energií.

Nejde len o cenový šok na trhoch, ide o reálny výpadok dodávok.

Makroekonomické dopady

Podľa posledných odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa rast globálneho HDP zníži z 3,3 % na 2,9 %. V prípade eskalácie sa však rast môže ešte viac spomaliť. V nepriaznivom scenári, keď ceny energií narastú ešte vyššie a zostanú dlhšie vysoko, by bol globálny rast o 0,5 percentuálneho bodu nižší a inflácia by bola o 0,9 percentuálneho bodu vyššia (4,9 % v G20).

V Nemecku sa momentálne odhaduje očakávaný rast na rok 2026 na úrovni 0,6 %, čo je nepriaznivá správa aj pre Slovenské firmy.

Potraviny by mohli zdražieť o približne 15 až 20 %, dôvodom sú vyššie ceny plynu a hnojív. V priemysle očakávame pokles produkcie v dôsledku zníženého zahraničného dopytu ako aj neefektívnosti výroby v dôsledku zvýšených nákladov, ktoré odberatelia nie sú ochotní zniesť, ako aj v dôsledku narušených dodávok.

Pri porovnaní s energetickým šokom z roku 2022 je potrebné zdôrazniť, že je horší, ako ten v roku 2022, pretože ide o reálny fyzický výpadok dodávok, nie len sankcie. Najväčším problémom pre ekonomiku bude vysoká inflácia spojená s nízkym rastom. Centrálne banky tak nebudú schopné podporiť ďalší rast, čo spôsobí utlmenie ekonomiky.

Ako by na to mali reagovať firmy?

Firmy majú prakticky 3 možnosti ako môžu reagovať na zlepšenie svojej konkurencieschopnosti v súvislosti so situáciou:

• diverzifikovať zdroje energie,
• investovať do vlastnej výroby (napr. fotovoltika)
• znižovať svoju energetickú náročnosť

Čo môže robiť vláda SR?

Vláda má v tejto situácii niekoľko kľúčových možností ako dlhodobo znižovať vplyvy obdobných kríz na slovenskú ekonomiku:

• zväčšiť a urýchliť podporu investícií do obnoviteľných zdrojov energie
• vytvoriť balíky a výzvy pre podporu energetickej sebestačnosti
• stabilizovať regulačné prostredie
• diverzifikovať dodávky plynu

Energetická závislosť sa vždy skôr či neskôr zmení na ekonomický problém. Práve preto je dnes otázka energie nielen technickou témou, ale strategickou prioritou ako štátov, tak firiem.