Čím väčší je teplotný rozdiel, tým silnejšie jetstream fúka. Jedným z jeho hlavných vplyvov je určovanie toho, kde sa budú pohybovať níže, výše a fronty.

Keď je silný a teda teplotné rozdiely sú vysoké, počasie sa rýchlo mení a je stabilné. Naopak, ak je slabý a rozdiely počasia medzi arktídou a miernymi šírkami sú menšie, jetstream sa začne „vlniť“, zoslabuje a to je ten moment, kedy vznikajú extrémy a blokácie.

Ak sa totiž jetstream oslabí alebo zvlní, zvyšuje sa šanca, že sa studený arktický vzduch „preleje“ južnejšie alebo aj že sa teplý vzduch naopak preleje severne.

Slabý jetstream neznamená automaticky tuhú zimu. Znamená, že dôjde k pomalšiemu prechodu pri striedaní počasia. Môže to znamenať viacero vecí:

• môže byť extrémne tuhá zima
• môže byť extrémne teplá zima
• môže priniesť extrémne dažde a silné povodne
• môže priniesť extrémne a dlhotrvajúce sucho

Zdroj: NOAA

Prečo je to tak?

Dôležité je kde sa vlna/blokácia vyskytne. Pre zimu 2025-2026 sa predpokladá slabší polárny vortex, čo znamená, že studený vzduch bude mať väčšiu možnosť vytekať do stredných šírok. Sú aj indikácie, že by mohlo dôjsť k výraznému narušeniu vyšších vrstiev atmosféry, čo býva spúšťačom blokád.

Zatiaľ však nie je isté kedy by tento blok mohol nastať, aký silný bude, ani ako ovplyvní jednotlivé regióny a dokonca ani to, aká bude intenzita verzus dĺžka.

Jednotlivé blokácie môžu mať rôzne tvary:

• Omega blok – prináša extrémne sucho, teplo a slnečné počasie, zima môže byť teplá a bez snehu – napríklad ako bolo v Európe v auguste 2022 alebo suchá jeseň roku 2015.
• Grónsky blok – prináša studený vzduch do Európy, mrazivé zimy ako v roku 2018.
• Škandinávsky blok – arktický vzduch prichádza do strednej Európy z východu, prináša mrazivé zimy, ale môže byť aj sucho,
• Tlaková níž odrezaná od jetstreamu – extrémne dažde a povodne – napríklad ako v roku 2013,
• Zaseknutý teplý sektor – nezvyčajne teplá zima – napríklad zima na prelome rokov 2019/20 a 2023/24 v Európe.

Takže čo je pravda?

Keď je jetstream silne zvlnený alebo slabý, môže nastať veľa scenárov, z ktorých každý prináša iný efekt. Všetky tieto scenáre majú šancu, že sa stanú. Nie je isté, ktorý z extrémov sa u nás usadí.

Ako dlho trvá „arktický únik“?

Ak je narušenie malé, trvať môže 3 až 7 dní.
Ak je jetstream silne zvlnený, môže trvať 1 až 2 týždne.
Ak nastane blokácia, trvať môže 3-6 týždňov.
Ak sa rozpadne polárny vortex, môže trvať 4-8 týždňov.

Čo tieto zmeny a narušenie spôsobuje?

Ako by ste čakali:

• náhle zmenšenie teplotných rozdielov,
• topenie arktického ľadu,
• zmena snehovej pokrývky v Sibíri.

Ako to všetko súvisí s klimatickou zmenou?

Kľúčový pojem, ktorý tu klimatológovia spomínajú je „Arctic Amplification“, inými slovami, Arktída sa otepľuje 3 až 4 krát rýchlejšie ako zvyšok sveta. To spôsobuje, že dlhodobo sa zmenšuje teplotný rozdiel medzi Arktídou a južnejšími šírkami a teda slabne jetstream. V Arktíde tiež dochádza k zvyšovaniu vlhkosti vzduchu, čím sa zadržiava teplo a otepľovanie je ešte o to rýchlejšie. Ďalší z vplyvov je aj topenie ľadovcov, ktoré odrážajú slnečné žiarenie. Tmavý oceán tiež absorbuje viac tepla a opäť sa Arktída ohrieva ešte viac.

Výsledok je teda taký, že sa tvorí začarovaný kruh neustále sa otepľujúcej Arktídy, čo spôsobuje slabší jetstream a teda je pomalší a vlnitejší. To znamená, že do budúcnosti vieme očakávať čoraz viac „zaseknutého extrémneho počasia“ – či už chladného, teplého, daždivého alebo suchého.

Klimatická zmena tak neznamená, že všade bude teplejšie, znamená, že počasie bude extrémnejšie a chaotickejšie.

Slabý jetstream teda neznamená „určite mrazivú zimu“ ale znamená „väčší chaos v počasí“.