Čo je sekundárna platobná neschopnosť?

Ide o situáciu, keď firma nedokáže plniť svoje záväzky nie preto, že by sama podnikala zle, ale preto, že jej partner nesplatil faktúry alebo sa dostal do konkurzu.

• firma sa ocitne bez príjmov, s ktorými počítala,
• nemá z čoho zaplatiť dodávateľom a zamestnancom,
• reťazovo sa dostáva do problémov.

Ide o dominový efekt – pád jednej firmy spustí pády ďalších.

Prečo je to nebezpečné?

• Nečakanosť – podnik môže byť zdravý a ziskový, no jeden nezaplatený väčší kontrakt ho potopí.
• Rýchlosť šírenia – problém sa prenesie na dodávateľov a ich dodávateľov.
• Ťažká predvídateľnosť – ak firma partnera nepreveruje, často zistí problém až vtedy, keď je neskoro.

Príklad z praxe

Predstavte si stavebnú spoločnosť, ktorá má dohodnutý kontrakt za 500 000 €. Dodá materiál, odvedie prácu – no investor skrachuje a nezaplatí. Stavebná firma pritom medzitým už zaplatila subdodávateľov a materiál.

Výsledok? - Zdravý podnik sa z večera do rána ocitne v sekundárnej platobnej neschopnosti.

Ako sa dá predísť tomuto riziku?

• 1. Pravidelne preverovať partnerov
• Finančné výkazy
• Obchodný register
• Exekúcie a insolvenčné konania
• História firmy
• 2. Diverzifikovať zákazníkov
• Nespoliehať sa len na jedného veľkého klienta
• Čím je portfólio rozmanitejšie, tým menšie riziko dominového efektu.
• 3. Zmluvné zabezpečenie
• Preddavky, zádržné platby, bankové záruky.
• Pri väčších zákazkách sa oplatí poistiť si obchodné pohľadávky.
• 4. Využívať monitoring v reálnom čase
• Moderné nástroje dokážu sledovať zmeny v hospodárení partnera a upozorniť ešte predtým, než príde k problémom.

Prečo je prevencia lacnejšia než riešenie

Podnik, ktorý sa spolieha len na „dobré slovo“ partnera, riskuje prežitie. Pravidelné sledovanie partnerov stojí zlomok toho, čo môže stáť jeden nezaplatený kontrakt.

Prevencia = vyššia odolnosť biznisu.