- 26
- Aug
Emisie v EÚ za prvý štvrťrok 2025 medziročne stúpli o 3,4%
- 3
Podľa najnovších údajov Eurostatu emisie skleníkových plynov v krajinách Európskej únie v 1. štvrťroku 2025 medziročne vzrástli o 3,4 %. To je prekvapivý trend, keď si uvedomíme, že sa Európa snaží napĺňať ambiciózne klimatické ciele a prechádza na ekologickejší spôsob hospodárenia.
Čo tieto čísla znamenajú?
Nárast emisií nenaznačuje len zlyhanie zelených stratégií, ale predovšetkým zložitosť prechodu na udržateľné hospodárenie. Môže to byť dôsledok:
- • ekonomického oživenia a zvýšenej priemyselnej aktivity,
- • chladnejšieho počasia a vyššej spotreby energií,
- • oneskorenia pri implementácii zelených opatrení.
Kto zvýšil emisie najviac?
Podľa predbežných údajov k nárastu najviac prispeli:
- • Energetika (+13,6 %)
- • Domácnosti (+5,6 %)
Kto znížil emisie?
Podľa predbežných údajov k nárastu najviac prispeli:
- • Výroba (-0,2 %)
- • Doprava a skladovanie (-2,9 %)
- • Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (-1,4 %)
Niektoré krajiny však zaznamenali aj mierne zlepšenie v oblasti emisií najmä v sektore stavebníctva a poľnohospodárstva.
Zo 7 krajín, ktoré zaznamenali pokles emisií CO2, 3 zaznamenali aj pokles HDP (Estónsko, Lotyšsko a Luxembursko). Ostatné 4 krajiny (Dánsko, Fínsko, Malta a Švédsko) znížili emisie a zároveň zvýšili svoj HDP. V Bulharsku došlo k najvyššiemu nárastu emisií, druhý a tretí najväčší nárast sa odhaduje v Česku a na Cypre.
Čo bude nasledovať?
Ak by takéto výsledky dlhodobo pretrvávali, Európska únia bude motivovanejšia robiť prísnejšiu reguláciu, čo môže spôsobiť:
- • vyššie náklady na energiách a produkcii,
- • prísnejší ESG reporting,
- • riziko nižších ESG ratingov spoločností,
- • potreba zmeny nariadení a procesov.
Emisie sú aj zrkadlom reality – pri ich sledovaní je jasné, že transformácia nebude jednoduchá a krátkodobá. Neznamená to však, že nefunguje. Ukazuje len, že nestačí plánovať – je potrebné konať.